Hlavátka podunajská

Hlavátka podunajská

Hlavátka podunajská

Latinský názov: Hucho hucho

Lovná miera (cm): 70

Doba hájenia: 1.1 – 31.10

Hlavátka podunajská je označovaná za kráľovnú našich vôd a to právom. Je jedným z najväčších sladkovodných dravcov a z hľadiska športového rybolovu je extrémne vysoko cenená. Čo sa týka jej geografického rozšírenia, ako jej geograficky neďalekú pravlasť označujeme stredné a horné povodie Dunaja, no tam sa už nevyskytuje. Bola vyhubená. V súčasnosti sa  hlavátka podunajská vyskytuje v Poľsku, na Balkáne v alpských krajinách i na Slovensku. Za hlavátkou prichádzajú ročne na naše územie desiatku cudzincov. „Hlavátkovým rajom” kam za jej lovom vyrážajú vášniví rybári je však najmä Rusko a Mongolsko. Dorastá do rozmerov o dĺžke 1,3 m a hmotnosti 20 – 25 kg, vzácne do 1,8 m a 60 kg. Asi najväčšia slovenská hlavátka podunajská bola nájdená na rieke Hron po otrave v roku 1949- vážila 46 kg. Exempláre väčšie než 1 m sa môžu vyskytovať (a vyskytujú sa) aj na pomerne malých vodách, pre hlavátku je tam hlavným kritériom dostatok potravy a čistota vody. (Jednou z takýchto lokalít je napr. Turiec). Hlavátky rastú rýchlo a dožívajú sa aj 30 rokov.

Ideálna voda, kde by sme mohli očakávať výskyt hlavátok je voda čistá, s množstvom úkrytov. Obzvlášť obľubujú jamy. Tam sa hlavátky aj väčšinu času zdržiavajú, do prúdu vychádzajú zväčša len pri love. Pri obsadzovaní úkrytov platí podobná hierarchia ako u pstruhov, čím väčšia a silnejšia ryba, tým lepší úkryt. Výnimkou kedy sa hlavátka podunajská zdržiava v prúde sú letné horúčavy. Inou alternatívou reakcie na teplo je upadnutie do letargie, kedy hlavátka vôbec neprijíma potravu. Medzi hlavné zložky potravy hlavátky patria samozrejme rybky, resp. ryby (až do 50 cm pri väčších dravcoch). Rozhodne nepohrdne jalcami a podustvami. Inú potravu ako rybky prijíma menej často, sú to iné živé vodné organizmy- to je typické pre menšie jedince alebo pri nedostatku potravy. „Mierová” hlavátka podunajská ročne zlikviduje vyše 15 kg rýb a zo svojho teritória vytláča iné dravce. Na lov hlavátky vyrážame vyzbrojený umelými, či mŕtvymi rybkami a v poslednej dobe je tiež obľúbený lov na mušky.

Na tomto mieste je príhodné sa zmieniť a zároveň upozorniť na časté a veľmi škodlivé zamieňanie hlavátky podunajskej so pstruhom dúhovým. To má za dôsledok značné redukovanie ich počtu. Odlišných znakov je na ich tele viac než dosť, uvádzame najdôležitejšie:

- telo hlavátky je pretiahnutejšie a štíhlejšie oproti pstruhovi

- rozdiel je tiež v sfarbení

- kontrolný znak je chvostová plutva, tá je naproti pstruhovi bez bodiek

Loviť hlavátku je možné iba na špeciálnu povolenku, väčšina úspešných rybárov hlavátku po ulovenú pustí. Za to majú našu jednotka. Škoda je, že stále je to iba väčšina rybárov a nie všetci. Po ulovení je treba s rybou zachádzať šetrne a nenechávať ju dlho na suchu, je na to veľmi citlivá.

Pohlavnú dospelosť hlavátla podunajská dosahuje medzi 3 a 4 rokom, v našich podmienkach sa rozmnožuje prevažne umele, i keď zopár prirodzených neresísk ešte existuje, je to napr. priamo v Ružomberku nad ústím Revúcej do Váhu. K výteru dochádza začiatkom apríla a jeho priebeh je veľmi zaujímavý. Prebieha to zhruba takto: hlavátky tiahnu proti prúdu do plytkých kamenitých úsekov v skupinkách, v rámci ktorých sa neskôr popárajú. Samce zvyknú o samičky tvrdo bojovať. Po spárovaní spolu budujú vo vode hniezdo o rozmeroch zhruba 2 x 2 metre. Stavajú ho niekoľko dní a pri stavbe premiestnia aj niekoľko desiatok, no aj stoviek kíl „stavebného materiálu”! Výter prebieha niekoľko dní a do vyliahnutia plôdika ostáva cca 25- 35 dní (podľa teploty vody).