O mladých rybároch

V dnešnom rybárskom dialógu sme vyspovedali Jaroslava Helera, ktorý venuje veľké množstvo svojho voľného času práci s deťmi- mladými rybármi. Viac už som nám o sebe napíše sám Jaroslav Heler…

Jaroslav Heler

Pochádzam z Piešťan, kde som ako 10 ročný začínal v DRK pod vedením pána Hladkého. Ten zároveň viedol deti aj k pretekárskej činnosti, v tom čase plávanej, podľa pravidiel CIPS. Tam som síce štartoval len v jednom kole, ale aj to mi dalo do života veľmi veľa. Neskôr som nasledoval manželku do jej bydliska a prešiel do Drahovskej organizácie. Tam som si vypočul viac krát ako ma mládež zelenú, ako sa treba venovať mládeži… Tak som si po zvolení do výboru organizácie pred siedmimi rokmi zobral na starosť deti a začal s nimi pracovať.

Pred stánkom DRK na výstave v Nitre (marec 2012)

Bolo ťažké presviedčať členov výboru, ktorý tam sedeli desaťročia, aby sa to podporovalo. Veľa krát som si vypočul, načo robiť s deťmi keď nikde s nimi nerobia. Určite vo výbore bolo menej tých, ktorí by podporovali deti a ich pretekársku činnosť. Pripravenosť detí na nejaké možné pretekanie bola nulová. Preteky sa robili pre deti na lov na ťažko.

Na prvé preteky škôl v Hlohovci nikdy nezabudnem. Najtenší silon pre lov na plávanú bola 0,30. Na vode plávali slučky silonu, lebo dedko deťom povedal, že taký treba, aby neodtrhli kapra… Krmivo a nástraha vo väčšine kukurica… Začali sme robiť rybolovnú techniku, zapojili sme sa do súťaže Zlatý Blyskáč. Začali spoločné rybačky, a so súhlasom organizácie začali organizovať Celoslovenské preteky v love sumčeka.

Vznikla sekcia prívlače a prvé MSR vo Vrbovom. Začali sme trénovať prívlač, a naša prvá účasť na MSR bola prekvapujúco úspešná. Vyhrali sme obe kategórie. Niektoré deti sa dostali aj do reprezentácie, kde sú mnohí dodnes.

Celoslovenské kolo zlatého blyskáča 2011

Prelomový rok nastal v roku 2010. Celoslovenské preteky v love sumčeka sme už organizovali samostatne, pre nezáujem výboru, za prispenia sponzorov (štartovalo vyše 110 pretekárov). Organizácia sa zapojila len tým, že dala vodu, a predseda prišiel odovzdávať ceny!!!… Všetko ostatne sme si spolu s rodičmi a sponzormi sami zabezpečovali. Prišla jeseň a MSR v prívlači v Martine. V rámci Slovenska sme v kategórii U 14 obsadili 1,3,4,5,6, miesto a v U18 tretie miesto.

S pretekármi na maj. Čiech 2011

Za svoju činnosť sme hneď po pretekoch v pondelok boli odmenení na zasadnutí výboru, keď predseda org. p. Nitka zrušil DRK a športovú činnosť v organizácii. Preto som hľadal riešenie ako pokračovať v činnosti s deťmi. Oporu som našiel u členov výboru z Vrbového kde drvivá väčšina detí aj s rodičmi prestúpila a ja som prestúpil do Piešťan. V oboch organizáciách následne začala aj práca v DRK. Takže dodnes beží DRK na ZŠ vo Veľkých Kostoľanoch, na 1. ZŠ vo Vrbovom, 5 a 7. ZŠ v Piešťanoch.

Som vždy veľmi rád keď vidím ľudí ako vy, ktorý sa bez nároku na odmenu venujú dobrej veci. Najprv by ma asi zaujímala ako prebieha príprava týchto detí- mladých rybárov na preteky?

Šanca, ako porovnať svoje vedomosti sú preteky. Súťaživosť vedie aj samotnému rastu a k získaniu vedomostí detí. Je preto samozrejmé, že treba u tých najmenších začať úplne od začiatku. Najmladšie dieťa, ktoré aj keď nepravidelne chodí na krúžok už druhý rok pôjde ešte len na tento rok do školy.

Na krúžku vo Veľkých Kostoľanoch

Mnohé deti ešte nevedia nahadzovať alebo poznajú len nahadzovanie systémom obojruč, na ťažko cez hlavu. Preto v prípade pekného počasia postavím terče na RT, a aj za pomoci starších detí učíme deti nahadzovať a aj presnosti nahadzovania.

Deti z krúžku na prvom kole v juniorskej prívlači, marec 2012

V triede zase viazaniu háčikov. Tu sa mi osvedčilo tiež súťaženie v rýchlosti uviazania háčika alebo obratlíka spojene z oceňovaním najlepších. Pre tých, čo majú povolenie na rybolov sme robili spoločné rybačky, kde sme zisťovali aj prípadný záujem o nejakú športovú disciplínu. To sme ale tento rok už skončili, nakoľko mi bolo minulý rok zobraté povolenie na rybolov keď už si nemali členovia RS čo vymyslieť, tak mi ho zobrali za znečistenie miesta lovu juniorom, nakoľko som podľa nich za všetko ako vedúci DRK zodpovedný… (pôvodne ma chceli na 3 roky vylúčiť zo SRZ, ale výbor v odvolacom konaní mi dal pokutu 100€…)

A prípravu na samotné preteky môžem uviesť čerstvý príklad – juniorská liga v prívlači. Najskôr som zistil záujem pretekárov, potom pre nich vytlačil prihlášky, niektorých musel navštíviť aj doma, nakoľko na to zabudli…, potom ich zaslať na Radu, potvrdiť účasť. To boli papierovačky, ďalej začala príprava ohľadom vysvetľovania pravidiel, naháňanie sponzorov, aby sme mohli trénovať na súkromných vodách, kontrola náčinia, presviedčanie rodičov o kúpe potrebného, zháňanie niektorých druhov nýmf, nakoľko „zmizli“ z trhu… A na koniec, po zabezpečení všetkého ešte zabezpečiť stravu a môžeme ísť pripravení na preteky.

Aký najväčší úspech dosiahli zatiaľ „Vaše“ deti z krúžku?

Za najväčší úspech považujem že sme spolu kolektív detí vo veku od 5 do 18 rokov aj s rodičmi detí. Deti sa tešia z každého úspechu, ktorý dosiahli, nezávidia úspech druhému ale povedia si, “ dnes si bol lepší, tak si vyhral oprávnene.“ Ciele pred pretekmi samozrejme majú, tí najmenší napr. uloviť aspoň jednu rybičku ale nikdy som im nepovedal, že musíš byť prvý. Samozrejme, každé prvenstvo na bedni poteší (a nebolo ich za tie roky málo), ale pre mňa je najdôležitejšie aby mali deti radosť z rybačky a tešili sa na ňu.

Na medzinádnej súťaži vo varení a pečení rýb v Leviciach

Aká je Vaša predstava optimálnej práce s deťmi na Slovensku ? Čo treba na Slovensku podľa Vás zmeniť/ vylepšiť?

Podobnú otázku som dostal asi pred pol rokom od člena Rady SRZ. Ako neexistuje optimálna žena (ani chlap 🙂 ), tak ani ideálna práca s deťmi. A čo treba zmeniť? V prvom rade musí niekto z vrchných predstaviteľov SRZ mať záujem o skutočnú prácu s mládežou! Na rybárskej výstave v Nitre sme sa stretli na spoločnej prednáške vedúci DRK zo štyroch organizácii. Každý informoval činnosti s deťmi, o svojich problémoch. Možno ozaj bude treba zakladať miesto DRK, občianske združenia. Nepoznám organizáciu kde sa deťom celoročne venujú, že by na deti prispeli väčšou sumou ako sponzori. Pred štyrmi rokmi som mal sponzora ktorý na zasadnutí výboru jednoznačne povedal, keď podporíte deti sumou 30 000,- SK, tak toľko im dám aj ja, keď dáte 100 000, dám ich aj ja. Ako to dopadlo, všetci určite uhádnete, ale nechápete prečo to tak je. 80% org. spraví pre deti jedny preteky za rok a to je celá ich činnosť!

Pred cca. piatymi rokmi som telefonicky vyzval tajomníka SRZ p. Baláža na stretnutie kde by sa riešili návrhy ako to tu zlepšiť, ako využívať trebárs vzdelávacie poukazy na školách, a informovať o tom všetky org. K stretnutiu samozrejme neprišlo…

Čo treba ale zmeniť. V prvom rade rybárske predpisy vzťahujúce sa k mládeži, ktoré sa aj tak nedodržujú, obmedzujú deti, alebo sú doslova postrachom pre vedúcich DRK. Napríklad § 8 ods.13 stanov hovorí: Dospelý člen SRZ, ktorý vykonáva dozor nad loviacim dieťaťom, zodpovedá za previnenie dieťaťa a môže byť disciplinárne stíhaný za previnenie dieťaťa. Prečo na Slovensku príchodom detí k vode sme zrušili zodpovednosť rodičov za deti, ale preniesli ich na sprevádzajúce osoby! Keď som to hovoril s funk. Českého ryb. zväzu, tak to nechápali, u nich je zodpovedný rodič! A to nehovorím o prípadoch, že dieťa príde na ryby a na okolí nie je žiadny rybár. Musí čakať či niekto príde, a modliť sa aby mu dospelý člen dal dozor (čo nemusí!!!). Alebo, o koľko by nám klesla členská základňa detí keby sa dodržovala podmienka vydávania povolení len deťom navštevujúcich krúžky detí?

Ďalšia vec, na ktorú sa zabudlo je ocenenie práce vedúcich DRK. Koľko je na Slovensku odmenených funkcionárov, len za to že sedia na výboroch ZO. A na koľkých z DRK si niekto spomenul nejakým iným spôsobom, okrem poďakovania na čl. chôdzi?

Aký je Váš osobný názor na športový rybolov a ako ho vnímajú deti?

Športový rybolov, beriem ako súčasť rybolovu. Nemôžem dieťaťu povedať, pusti túto rybu, keď ono obvolá celú rodinu , čo je šťastné že nejakú rybu chytilo! Na každý spôsob rybolovu budú vždy dva druhy protichodných názorov. Pekne to raz napísal pre mňa neznámy rybár: Úctivé chovanie sa k rybe je také keď rybár svoj úlovok pustí ak nevyhovuje jeho predstavám o želanom úlovku. Ak vyhovuje tak si úlovok ponechá a odchádza od vody. Úctivé správanie k rybe neznamená rybu chytať, púšťať a pusinkovať lebo je to bezva sranda.

Preto neberiem nikomu jeho názor a nepresviedčam nikoho, že toto je lepšie a toto nie. Nehanbím sa za to, že som deti naučil nielen rybu zabiť (Odkaz na Youtube), alebo si ju aj pripraviť, prípadne ísť s nimi na súťaž vo varení a pečení rýb. Za súčasť športového rybolovu považujem zapájanie sa detí do športových súťaží v rôznych disciplínach. Najviac detí chytila prívlač a Rybolovná technika, ďalšiu šancu vidím v muche a v love na feeder. Sklamaný som z malého záujmu o plávanú, hoci deti aj tu nejaký ten preteky vyhrali.

Na záver, máte v pamäti aj nejaké „výroky“ na krúžkoch, na ktoré sa nezabúda?

Určite sú výroky aj veselé aj smutné.

Zo smutných spomeniem minuloročný príklad zo stanoviska tajomníka SRZ, p. Baláža: „Zároveň sa domievame, že takýto spôsob vedenia rybárskeho krúžku nemôže pôsobiť na maloletých výchovne, nakoľko lov veľkých rýb druhu sumec, nie je pre deti.“!!!

Alebo iný rybár, ktorý ma oslovil, „Uvedom si, že tým že si naučil deti chytať ryby, my chytíme menej!“

A z tých veselých čo sme zažili aspoň jeden:

„To je nemožné aké sa dnes vyrábajú rotačky! Už som vypol tri šťuky!!!“ – neznámy rybár predtým ako mu deti povedali, že zabudol dať dole ochranné bužírky z trojháčika…