Zahájenie

| 31.7.2012 | 1 173 x | Komentovať

Možno to poznáte aj vy, to nutkanie, ten pocit, niečo ako keď narkoman nedostane svoju dávku. Tak presne toto som zažíval asi mesiac pred zahájením prívlačovej sezóny. Udice, nástrahy, navijaky, silóny, šnúry… Toto všetko som už mal dávno pripravené a netrpezlivo som čakal na deň „D”. Deň „D” nadišiel a…

… zazvonil budík a ja som celý netrpezlivý, nervózny a plný očakávaní vyskočil z postele. Ani neviem ako som sa ocitol na miestnom štrkovisku, už som mal v ruke povolenku s perom a zapisoval tento dátum -16.6.- do jednej z kolónok.

Hotovo!

Zapísané bolo a hor sa do práce. Ako prvú vyťahujem z kufra auta „Cormoranku”, na ktorej mám smáčika. Moje prvé hody smerovali popri zarastených brehoch, kde som predpokladal výskyt ostrieža. Adrenalín každým hodom stúpal. Po skúsenostiach z minulých rokov som bol nemilo prekvapený. Ryba nebrala, a čo bolo horšie začínal fúkať vietor a všetok bordel nafúkalo do zátoky, kde som práve vláčil. Rozhodol som sa presunúť, no aj zmeniť taktiku lovu. Tenkú prívlačku som nechal v kufri, a zobral očosi tvrdší kaliber, a to Robinson Cortez 10-30g, ktorú som ešte pri vode nemal. Mohol som robiť čo som chcel, rybu nie a nie chytiť. Posunul som sa zase o kúsok ďalej. Hneď po prvom náhode som mal kontakt so šťukou, no okrem otlačku jej zubov na gume som z nej nič nemal, keďže sa dobre netrafila. Vymenil som nástrahu za woblera, ale ani to nepomohlo. Zistil som, že moja snaha je márna, tak som si dal chvíľku prestávku.

Je tam !

Rozhodol som sa presunúť na inú vodu, a to na Váh. Podľa informácií ryby brali, neváhal som, a šiel na „moje” miesto, kde som už v minulosti pár pekných kúskov ulovil. Moja nástraha letela na druhú stranu pod vymleté brehy. Ako tak hádžem, ani nie 3m odo mňa sa roztvorila hladina za asistencie obrovského šplechotu. Všetko to prebehlo tak rýchlo, že som si ani nestihol všimnúť, čo to bolo za rybu.

Celý vyplašený som vytiahol rippera a znova nahodil. Zhruba po 30 sekundách sa zopakovalo to isté akurát to už bolo asi o 30m ďalej. Snažil som sa to nevšímať, no keď sa to divadlo zopakovalo niekoľko krát, už mi to nedalo, nahodil som pod druhý breh, pár krát otočil navijakom a… Je tam!! „Cortezak” sa prehol, ja som dosekol a boj sa mohol začať. Po prvých výskokoch mi hneď bolo jasné, že ide o šťuku.

Šťuka severná

Bolo úšastné sledovať ako sa snaží strepať z háčika. No to sa jej, našťastie , nepodarilo. Podoberanie prebehlo hladko. Meter ukázal rovných 68 cm a ja som sa už nevedel dočkať, kedy ju pustím späť do rodného živlu. Ešte pár fotiek a už si znova plávala vo Váhu.

Autor a šťuka severná

Pokiaľ som sa fotografoval, breh naproti obsadili feedresti a ja som tým pádom dochytal. Bola to veľá škoda, pretože od tohto miesta som si sľuboval aj ďalšie úlovky.

Nič sa nedalo robiť, pobalil som si náradie a šiel ďalej popri Váhu na ďalšie miesta. Nestačil som sa diviť, koľko rybárov bolo pri vode a čo bolo ešte horšie – „horúce” fleky boli obsadené. Tak som sa rozhodol presunúť na ďalšie miestne jazero, kde som už v minulosti niečo pochytal. No za posledný pol rok sa to na ňom dosť zmenilo.

Kedysi voda čistučká / plná prekážok, v ktorých číhali šťuky, sumce a iné dravé ryby/, rybári usídlení na svojich vopred nakŕmeých miestach, pri brehu sa motali malé rybky, ktoré mali v koreňoch úkryt pred dravcami, bola dnes zelená, bez rybára a čo sa mi zdalo dosť čudné, aj bez rybiek okolo brehu. Neodradilo ma to od toho, aby som tu vyskúšal osvedčené praktiky lovu. Poskladal som udicu, na šnúru naviazal nové volframové lanko a na jeho koniec zavesil osvedčenú plandavku, ktorá mi neskutočne na tomto jazere fungovala. Už mi zostávalo len vybrať si miesto kde budem loviť.

Rozhodol som sa prejsť do zadnej časti jazera, kde bol vo vode potopený strom a popri brehoch potopené haluze zo stromov. Prvé náhody smerovali k potopenému stromu. Záber neprišiel a tak som začal hádzať okolo brehu. Takisto neprišiel záber. Rozhodol som sa zmeniť nástrahu za rippera. Podobne ako s plandavkou, najskôr som prehádzal okolo stromu, potom okolo brehov. Žiadny záber a ja som si povedal, že je už asi dosť hodín na to, aby som ho dostal. Dvanásta hodina sa blížila, môj zahajovací lov som ukončil, aby som sa posilnil.

A opäť Váh

Poobede som oprášil UL udice s nástrahami, zobral zo stola škatuľku s robenými rotačkami, novými woblermi a vybral sa opäť na Váh. Po príchode som navliekol broďáky a prebrodil do menšej zátoky, kde jalce zbierali mušky z hladiny. Ako prvú nástrahu som zvolil doma vyrábanú rotačku, ktorou som prehádzal miesta popri kameňoch, no okrem beličiek mi ju nič nevzalo. Zmenil som doma robenú rotačku za „Vaškovku”, netrvalo dlho a prvý jalec skončil v podberáku. Postupne som takto prechytal celú túto zátoku. Keď už mali jalce okukanú nástrahu, zmenil som ju na woblera. Takisto, ako šťuková udica, bol od Robinsona. Po prvom náhode som si všimol, že má dosť agresívny chod, ale stačilo jemné ohnutie očka a už fungoval podľa mojich predstáv. Stačilo už len vytiahnuť trojhak z vesty, ktorý je mimoriadne ostrý a pevný a dá sa porovnať s ownerom, a nahodiť. Snažil som sa hádzať tesne pod vymletý druhý breh ku koreňom. Po pár náhodoch sa ulakomil prvý jalec na tohto woblera. Nebol síce veľký, ale presvedčil ma, že wobler nie je na zahodenie a ryba na neho reaguje.

Sumarizácia

Tohtoročné zahájenie by som zhodnotil aj napriek prvotným neúspechom za vydarené. Počasie prialo, ryba brala a čo je na tom to najkrajšie – nám vláčkarom sa otvorila sezóna, ktorá opäť umožňuje chytiť svoj nový osobák, niektorým lepšie umiestnenie v ligových či neligových pretekoch, ale aj niečo, načo sa nezabúda a to sú zážitky.

Ako jeden z vás vám prajem v práve prebiehajúcej sezóne bohaté úlovky. Petrov zdar!

Rubrika: Prívlač

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: