World Carp Classic

| 16.4.2012 | 2 195 x | Komentovať

Team Maxcarp

Dostať sa na World Carp Classic bol jeden z mojich snov. Keď sa mi začiatkom roka dostalo do uší, že sa organizuje na Slovensku kvalifikácia na WCC, neváhal som ani minútu a hneď aj telefonoval usporiadateľovi, nech mi pošle prihlášku. Ešte v ten deň som zaplatil aj zálohu za štartovné a netušil som, že to bolo dobré rozhodnutie, keď som sa tak poponáhľal.

Čas do začiatku kvalifikácie sa pomaly krátil a ja som sa na tieto preteky náramne tešil, veď mali byť na jazere Vojka a túto lokalitu dobre poznám. Patrí medzi moje najobľúbenejšie a teraz mám možnosť tam vyhrať postup na majstrovstvá sveta v love kaprov. Šesť dní pred začiatkom som sa dozvedel od usporiadateľa, že kvalifikácia je zrušená. Náramne ma to sklamalo, no vzápätí mi oznámil, že účasť na WCC 2011 získava tím s registračným číslom 1 a to som bol ja z Ďurom. Sklamanie tak vystriedala obrovská radosť. Necelý mesiac pred odchodom do Francúzska mi Ďuri oznámil, že nemôže ísť so mnou. Nič sa nedalo robiť, musel som nájsť druhého parťáka. Podarilo sa hneď na prvý krát – Ďura ochotne nahradil Igor Valko.

ŽREBOVANIE SA ZAČÍNA

Je sobota 3. Septembra, nakladáme všetko do prívesu i do auta a vyrážame smer Francúzsko. V nedeľu doobeda prichádzame na Lac de Madine, trochu ma prekvapuje, že organizátori nerozmiestnili žiadne smerové tabuľky.

World Carp Classic začína

V BIVI CITY rozkladáme bivak, úspešne prechádzame kontrolou člna aj registráciou, tam aj žrebujeme poradie, v akom sa budú ťahať lovné miesta. Igor ťahá č. 46, čo je slušné, už bude len na mne, aké miesto nám osudie pridelí v pondelok večer.

Večer prichádzajú ďalšie dva MAX carp teamy, chalani rozložili bivaky a ideme pozrieť na open air koncert. V pondelok ešte čakáme chalanov , kým sa zaregistrujú a spoločne ideme na obhliadku jazera s mapkou v ruke.

Jazero

Skúmame ktoré miesta boli v minulých ročníkoch úspešné. Jazero je veľké, s ostrovmi a zátokami, na mapke sú zakrúžkované TOP miesta. S Igorom sme sa dohodli, že zariskujeme a ak pri prvom ťahu to nebude sľubné miesto a niektoré ešte bude voľné , tak žrebujeme ešte raz…

Pomaly sa blíži večer a tak stúpa i naša nervozita. Po slávnostnom otvorení prichádza na rad žrebovanie lovných miest. Prvý z troch tímov MAXcarpu vyťahuje na druhý krát Pescalis 1, ide o sektor, ktorý nikto nechce, je to tzv. beznádejný ostrov, alebo ostrov smrti. Všetci čo si ho doteraz vylosovali , ho hneď aj vrátili a dobre vedia prečo: je to asi najhorší sektor jazera Lac de Madine.

AJ PRE VODNÍKA ČOSI

O pár minút čítajú naše mená, lovím v mešci prvú škatuľku a z nej lístok CC Moore 12. Okamžite ho vraciam a na druhý pokus ťahám Pescalis 6., v tom momente cítim veľké sklamanie… Po mne ide k osudiu Tonda so Staníkom, prvý pokus nevyhovuje a vzápetí vyťahujú Pescalis 3. Všetci pri stole sa ako na povel rozosmejeme, pretože celé je to neuveriteľné: 3 teamy MAXcarp a všetky na ostrove, sektor Pescalis č. 1, 3, 6. Nič sa nedá robiť, treba aj z toho zlého vyťažiť maximum. Večer sa snažím upokojiť Igora, že aj keď na debne neskončíme, vyhráme aspoň sektor…

Utorok ráno o siedmej smerujeme do prístavu, kde nakladáme všetky veci do člna a prevážajú nás na ostrov.

Max Carp čln

O 10 minút nato už pozeráme na naše miesto: je tu len suchá tráva, pár kríkov a stádo oviec, keď si predstavím, že tu budeme do nedele a možno bez kontaktu z rybou, začínam mať depresiu. Bivaky sú postavene bleskovo, robíme montáže a už nemyslíme na nič iné len ako na ne. Okolo obeda je všetko nachystané a už len čakáme do 14:00, keď odštartujú preteky. Vyťahujeme z chladničky fľašu whisky, nalievame frťana, prvý pohárik Igor vylieva do vody pre vodníka…

A UŽ VYVÁŽAME…

Volíme taktiku: keďže sme v prostriedku sektora, bude problém sem rybu dostať, a tak musíme zadržať rybu, ktorá sa tu nachádza, alebo ktorá pôjde okolo. Takže nebudeme chytať len s pár guľôčkami okolo montáže, ale poriadne zakŕmime.

Boilies a pelety

Losujeme si miesta – Igor je napravo ja naľavo.

Je odštartované, fúka dosť silný vietor a niektoré tímy nejdú ani na vodu. My obliekame vesty, podávame si ruky, s pozdravom MAX GO sadáme do člna a ideme osádzať bójky. Asi 40 m od brehu je pás zelín a odtiaľ dno klesá pomaly až do 7,5m, čo je asi 170m od brehu. Nikde pred nami nemáme žiadne nerovnosti, nič zaujímavé, len rovina, ktorá pomaly klesá.

Ako prvé dávame ,,háčka” úplne naľavo a napravo od nášho miesta len kvôli tomu, aby nás susedia nevytlačili, len sme si ohraničili náš lovný priestor. Vo vzdialenosti 150 – 160m od brehu dávame dve tyčovky asi 30m od seba v hĺbke 5.5 a 6.5m. Úsek medzi nimi prekrmujeme kg boilies Oliheň – slivka a asi kilom rozdrvených tigrích orechov, takto sme vytvorili hlavné kŕmne miesto a dúfame, že nám to pomôže zastaviť rybu, ktorá tadiaľto pôjde. Bližšie sme nechceli ísť nakoľko sme predpokladali, že ryby, ktoré boli neďaleko brehu, sa aj tak vyplašili, keď motorové člny vozili súťažiacich na svoje stanovištia.

Vyváženie

Igor umiestňuje jednu montáž na pravú stranu rozkŕmeného miesta, kde dáva panáčika z Oliheň – slivka + pop-up Baracuda, druhú montáž kladie asi 50 m doprava a kúsok ďalej asi do siedmich metrov dáva panáčika z Bionicle + rovnakú plavačku. Ťažkú guľôčku ešte obalil v cestíčku Bionicle a k montáži prihadzuje už len 5 guľôčok.

VERÍME V SPRÁVNOSŤ TAKTIKY

Ja dávam jednu udicu na ľavý okraj zakŕmeného miesta do 6m, pod háčik putuje panáčik Fabulous + pop-up Max winter a na ľavú udicu asi 30m od zakŕmenie do 5,5m. Tam ide panák z Bugaboo nadipovaného v rovnakom dipe úplne bez kŕmenia. Práve na tieto krajné udice očakávam záber od väčšej ryby.

Montáže sú na svojich miestach, každá v inej hĺbke a roztiahnuté asi na 100m. Veríme, že toto je tá správna taktika. V použitých montážach máme obaja jasno: každý dá to, čomu najviac verí. Igor dáva posledný meter maskovaciu olovenku Weedefect Leadcore od Solaru, bezpečnostný klip na olovo od Foxa, háčiky Korda Kaptor Wide Gape č. 4 s vlasovým „rovnátkom” a 25 cm šnúrku Super Mantis Gold od Krystonu, ktorú sťahuje asi dva cm od háčika.

Ja dávam len šokový silon, bezpečnostný klip Fox, 20cm, 25lb Quick Silver a háčik Owner AYA č. 4. Na tieto háčiky s krátkym ramienkom a očkom zahnutým dovnútra nedávam ani vlasové rovnátka. Druhá montáž je to isté , len je tam 30cm Merlin obe od Krystonu, boilies umiestňujeme obaja asi 2 cm pod háčik. Sú to jednoduché ale účinne montáže.

STRAŠNÝ POCIT!

Ešte pred večerom Igorov signalizátor oznamuje v silnom vetre padáčik, berie prút , trochu prisekáva a nič. Sťahuje montáž, naprázdno navíja a až pred zelinami cíti, že tam má rybu, tá sa však v zelinách napokon aj tak vypína. Nič sa nedá robiť.

Večer vietor trochu slabne, a tak rýchlo prevážame udice, aby sme si boli na 100% istí položením montáže, čo vo vetre a sám na člne nie je možné. Pravidlá na WCC sú jasné: pokiaľ sú udice vo vode, jeden člen musí byť stále na brehu a keďže nemáme team runnera, tak musí každý vyvážať aj zdolávať rybu sám.

Asi hodinu pred polnocou Igorovi pípa znovu signalizátor s udicou 5Om od kŕmneho miesta. Swinger padá dole, zrazu sa zastaví a v momente sa prilepí o udicu. Cievka sa roztáča a ryba robí ukážkovú jazdu. Igor berie udicu do ruky, ja mu pomáham obliecť záchrannú vestu, naskakuje do člna, ešte ho odsúvam od brehu. Sledujem ako sklápa Torqeedo a vyráža oproti vlnám po kapra.

V tme presne nevidieť, čo sa odohráva na vode, len matne badám, že je tak 30m od bójky a občas začujem, ako ryba špliecha, keď robí výpady na hladine. Zrazu počuť poriadny šplechot a dúfam, že to je už kapor v podberáku. Tŕpnem na brehu, je to strašný pocit keď nemôžete parťákovi pomôcť.

Celý súboj trval asi 10 minút, no mne to pripadá ako hodina. Igor sa konečne objavuje pri brehu a keď zasvietim naňho čelovkou , vidím úsmev od ucha k uchu. V tom momente mi došlo, že máme kapra. Pomáham mu z člna, vyberáme kapra na breh, dávame ho na podložku a je jasné, že to vôbec nie je malá ryba, tipujem mu okolo 17kg. Pri svetle vysvitne že je to krásny lysec. Displej na váhe ukazuje 20,60 kg. Pre istotu ho vážime ešte na druhej váhe a ručička sa zastavuje tesne za 20,50 kg.

Obaja máme obrovskú radosť, veď prvý večer na ostrove a hneď bodovaná ryba a nie hocijaká. Dávame kapra do saku, obúvam si prsačky a odnášam ho do hlbšej vody, pri brehu je totiž dosť zakalená. V tej chvíli sa cítime ako majstri sveta, nálada sa obracia o 100% a to ešte nevieme, že od tohto okamihu sa stávame lídrami sektoru Pescalis.

Marcel a kapor

Igor vyváža udicu, ja zatiaľ nalievam pohárik whisky na prípitok.

Ráno prichádzajú rozhodcovia, vážia kapra, ten má ,,len” 19,6 kg, ale to sa dalo čakať, že ráno bude mať pod 20 kg. Robia pár fotiek, no keď idem ja fotiť s mojím fotoaparátom, tak sa rozhodcovia ponáhľajú kapria pustiť. Zrejme im neprekáža, že kapor bol celú noc v saku, ale že si ho chceme zvečniť aj my, im už vadí…

ZATIAĽ VEDIEME

Dozvedáme sa, že na Pescalis 10 majú kapra 15,7 kg a Toník má na trojke tiež kapra – 18 kg. Super, na ostrove v našom sektore sa chytili 3 ryby za noc, my máme najväčšiu rybu a patrí nám prvá priečka v priebežnom hodnotení.

Pripravujeme si ďalšiu dávku krmiva: 4 kg Oliheň – slivka zalievame boostrom Red Max, chvíľu čakáme nech sa booster vpije a idem zakŕmiť. Celý deň sa nič nedeje, žiadna aktivita rýb, preto prevážame udice a dúfame, že sa noc bude opakovať. Ale nič, nikto v našom sektore nechytil ani šupinu.

Štvrtok sa rozhodujeme, že v kŕmnom mieste necháme jednu udicu a ďalšiu položíme na nové miesta. Dávame ju bližšie ku brehu, skúšame aj iné kombinácie boilies, ale stále nič. Cez deň je taký silný vietor, že je zákaz ísť člnom na vodu. Ja mám jednu udicu akurát vonku, tak je aspoň nahadzujem pred zeliny.

Do 15 minút mám záber od pleskáča a toto sa pravidelne opakuje: čo nahodenie, to pleskáč alebo červenica. Keď sa vietor utíšil, skúšam dať montáž priamo do kŕmneho miesta, ale aj odtiaľ mi prichádza pleskáč. Ďalšia noc je za nami a my zas bez ryby.

Ráno sa dozvedáme, že na Pescalis 15, čo je v našom sektore, ale už za rohom ostrova, majú kapra 9,2 kg.

SÚ TU!

Piatok je prvý deň bez vetra, opäť prekrmujeme 4 kilami. Máme ešte dve noci pred sebou a stále vedieme sektor, vravíme si, že musíme niečo vymyslieť. Chcelo by to poistiť vedenie aspoň jednou rybou.

Pripravujem si montáž na večerné vyvezenie, pod háčik umiestňujem dve potápavé guľky Bugaboo a do PVA pančuchy dávam trochu RED BOY peliet, tri rozpolené guľky Bugaboo a trochu peliet LIVER DRUG, túto pančuchu našívam na nadväzec nad háčik. Sedím v člne, pomaly veslujem, pozerám na sonar a hľadám miesto, kam položím montáž na túto noc. Som asi 20 – 30 m za kŕmnym miestom a asi 30 m naľavo, keď zrazu hĺbka skočí zo 7,6 na 7,9 m a asi po metri znovu na 7,6 m. Párkrát prechádzam tam a späť a som si istý, že som našiel asi 30 cm hlbokú a meter širokú jamu. To je ono, presne do tohto jarku, aj keď je tam len blato, spúšťam montáž z PVA a prihadzujem len 4 guľôčky, každú na inú stranu. Vraciam sa na breh a mám veľmi dobrý pocit z umiestnenia montáže.

Po tme sedíme pri vode, hladina je ako zrkadlo, vravíme si – aká by to bola paráda zdolávať v takomto počasí rybu. Je skoro spln, pozerám na mesiac a spomínam si na článok od Vlada Žúbora ,,Veľké kapry berú pri splne”. Zo snívania ma preberá rana, niekde pri našom mieste sa vyhodil veľký kapor, je to prvýkrát čo sme tu počuli vyhodiť sa rybu. Potichu, ako keby to bolo tesne pri brehu, si vravíme: sú tu! Zrazu cítiť nejaké napätie, obaja tušíme, že túto noc niečo príde. Pre istotu si obúvam gumáky a obliekame vesty, otvárame si pivko a čakáme.

ŽIADNE MORNING, TERAZ!

V diaľke počujeme jazdu niekde z ľavej strany zo sektora, oproti nám vidíme ako sa rozsvecujú svetlá a Nemci sa radujú po zdolaní kapra. Počujeme ešte raz vyskočiť kapra niekde pred nami, takže sa pravdepodobne zastavil pri našom krmive. Igor hovorí: ,,Poďme si ľahnúť a určite bude záber”.

Na ležadle listujem v časopise, ale myšlienky nám niekde inde. Zrazu jedno malé píp na mojom príposluchu. Srdce mi poskočilo, adrenalín stúpol a ja bosý utekám k udiciam, zasvietim čelovku na špičku prúta, na ktorom je vyvezené Bugaboo a vidím, ako sa špica trochu zohla. Opatrne sekám, cítim rybu, ani neviem ako som si obul gumáky a dal vestu, nič nevnímam, skáčem do člna, Igor ma posúva ale matne počujem, ako mi Igor hovorí nech idem doľava lebo mu idem do silónu, sklápam motor a na plný výkon mierim za rybou.

Stojím v člne a užívam si to, ten súboj vôbec nebol dlhý. Keď dôjdem nad kapra, dvíham ho od dna, pod hladinou urobí výpad a ja ho na druhýkrát podoberám, vyťahujem podberák do člna, kladiem do podložky a cítim sa ako v nebi, úžasný pocit, o chvíľu som pri brehu. Je asi 23.45, hovorím Igorovi nech dá rybu do saku a ja utekám pre rozhodcov, majú bivak asi 500 m od nás.

Výherný kapor

Keď sa pred nimi zjavím, pozerajú na mňa a ja hovorím len jednu vetu: ,,Carp pescalis six”. Niečo mi odpovedajú po anglicky, ale ja rozumiem z toho len jedno slovo – sak. Odpovedám slovensko-anglicky: ,,Yes, sak máme”. Znovu na mňa spúšťa po anglicky a keď začujem slovo morning, tak ja spustím – žiadne morning, teraz, morning mínus van kilo! Pozrú na seba, na mňa, a odpovedajú – o.k.

O chvíľu vážia kapra, má krásnych 18,5 kg. Po zdokumentovaní púšťame rybu, rozhodcovia nám zagratulujú a odchádzajú. Nedá sa nám zaspať, ráno sa dozvedáme, že v sektore okrem nás nikto nič nechytil.

DOKÁZALI SME TO!

Máme tu posledný deň, svieti slnko a čas ubieha akosi pomaly, asi by sme chceli, aby už bol koniec, nech nás už nikto nepredbehne. Večer je všade ticho, obaja sme nervózni, čakáme či nám niekto nevyfúkne víťazstvo celkom pred koncom. Ráno sa dozvedáme, že už nikto nič nechytil a sme lídri v sektore. O 7. h výstrely končia súťaž a nám je jasné, že sme to dokázali. Vystískame sa a ďakujeme si navzájom. Vyhrali sme sektor a chytili aj dve najťažšie ryby v sektore. Nasleduje rýchle balenie, prevoz vecí z ostrova, všetko prebieha v pohode, sme vysmiati a nič nám nemôže pokaziť radosť. Čakáme na vyhlásenie víťazov, za lovca najväčšej ryby v našom sektore bol vyhlásený Toník Zedníček , nakoľko pravidlá WCC nedovoľujú zobrať dve ceny. Riaditeľ súťaže hlási sektor Pescalis Marcel Hromník a Igor Valko, Slovakia. Užívame si to a pomaly kráčame po naše ceny. Je to úžasný pocit, ktorý sa nedá ani opísať, doprial by som to každému. Prijímame gratulácie a v sále počujeme len potlesk… Tak takto sa mi splnil jeden z mojich veľkých snov.

Víťazi

Max Carp boduje

Čo dodať na záver? Som rád, že som sa WCC 2011 mohol zúčastniť. Atmosféra bola perfektná, len sa mi zdá, že na takéto veľké podujatie bola organizácia dosť slabá. Nemali si žiadne informácie o tom, čo sa chytá v ostatných sektoroch a aké je priebežné poradie, keď nám aj nejakú tabuľku dali, tak bola spred dvoch dní… Chcem sa ešte aj za Igora poďakovať všetkým, čo nám držali palce a posielali povzbudzujúce esemesky, všetkým z MAX carpu, za perfektné boilies. Z piatich kaprov v sektore sa tri najväčšie chytili práve na boilies MAX carp. Vďaku si zaslúžia aj chalani z ostatných tímov za podporu a dobrú atmosféru a na záver ešte raz ďakujem Igorovi za super parťáka.

Štítok: ,

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: