Víkend čo patril nám

| 13.2.2013 | 1 898 x | Komentovať

Autorka

Spolu s kamarátmi čo sa venujú koníčku rybárčenia a sú členmi krúžku Mladý rybár – pytliaci, sme strávili dva úžasné dni pri rybníku. Sme skvelá partia a preto som sa už dopredu tešila na zahájenie rybárskej sezóny.

Pod dohľadom dospelých sme postavili stanový tábor na brehu rybníka MO SRZ Štúrovo, ktorého sme členmi. Užili sme si kopu srandy už len pritom a to nás ešte čakali celé dva dni. Ako náhle sme to zvládli podarilo sa mi napáliť s bicyklom do stanu a roztrhať vonkajší prehoz v dĺžke asi meter. Ako sa to mohlo stať? Jednoducho som neodolala bicyklu z čias mojich rodičov, ktorý sa volal UKRAJINA.

Snažila som sa nájsť brzdy na kormidle ako na tých našich nových ale na tomto bolo potrebné brzdiť nohami. Schytala som poriadny krik od otca a tvárila som sa previnilo, no po prvom šoku som sa som sa spametala vďaka Patrikovi, ktorý mi pomohol vstať a mal z toho riadnu srandu, pretože to videl z najlepšieho uhlu ale spolu s ním vypukli smiechom všetci. Pripravili sme si našu rybársku výzbroj. Tak sme nahodili udice a čakali na zábery.

Mladí pytliaci

Ako sme tak čakali zrazu náš vedúci zavelil, že treba očistiť zemiaky, nakrájať cibuľku a mäsko. Odôvodnenie bolo, že si jedlo musíme vyslúžiť. A tak sa stalo, že Peter čistil zemiaky pri udiciach a šupky hádzal do saku na ryby, nakoľko v tom čase ho netrebalo použiť na to na čo slúži zvyčajne.

Peter čistenie zemiakov

Jednoducho sme si užívali čas pri jazere a bolo naozaj veselo. Gulášik sa vydaril a chutil ako tá najväčšia lahôdka.

Ryby nám dali zatiaľ pokoj až na jedného úhora, od ktorého sa väčšina z nás odťahovala kvôli jeho výzoru, výnimkou bol Patrik. Chytil úhora a opatrne ho zbavil háčika.

Úhor

Nebolo pochýb o tom, že sa úhor vráti späť do svojho domova. Tma prišla skôr ako sme čakali. Čas akoby nehral žiadnu rolu. Posadali sme si okolo ohníka a kreslili rôzne rybičky do vzduchu zo žeravým koncom drievka na opekanie. Najprv mali slúžiť na opekanie klobásky a špekačiek ale na to sme úplne zabudli.

Takto sme sa jašili až nám to tatino zatrhol z bezpečnostných dôvodov. Tak sme len debatili až do tretej ráno. Spali sme asi štyri hodinky ale ani to sa nám veľmi nechcelo. Začalo sa nám dariť. Možno to bolo tým, že si ryby zvykly na naše nie práve tiché správanie. Raňajky nám pripravil vedúci samozrejme s našou pomocou a hneď sa pustil aj do prípravy obeda.

Opekačka

Spoločnosť mu robili vtáčiky. Nesťažoval si a my sme sa venovali len rybačke a našim huncúctvám z dlhej chíle. Počasie nám prialo a ryby brali aj keď sme sa čudovali, lebo pri každom zábere menší členovia krúžku pobehovali po brehu od veľkej radosti až skákali. Dva dni nám ubehli ako voda a už sa blížil čas,keď si rodičia prišli vyzdvihnúť mojich kamošov. Nikomu sa veľmi nechcelo opustiť nás tábor ale prišiel čas ísť domov tak sme sa rozlúčili a nasadli do áut. Vedomie, že nás ešte čaká veľa spoločných akcií nás upokojilo. Poďakovanie si zaslúži náš vedúci (tatino) a moja mama, ktorí sa postarali o to aby sme nezostali hladní a dozerali na nás a určite to nemali s nami ľahké.

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: