Úhyn rýb, príčiny a riešenia

| 8.5.2013 | 2 937 x | Komentovať

V jazerách sa pohla ryba

Rybári na Orave bijú na poplach. Vedia, že po zime s prudkými zmenami počasia ich nečaká nič dobré.

Úhyn rýb I.

Úhyn rýb II.

PÁRNICA. „Chlapi, ktorí tam boli, tvrdia, že pod ľadom je hrôza,“ upozornil redakciu jeden z rybárov. Väčší úhyn rýb, najmä amura bieleho, v párnických revíroch potvrdil aj Miroslav Gregáň st., hospodár miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Dolnom Kubíne. „Na jedenástke, je tam najplytšie,“ spresnil miesto výskytu mŕtvych rýb.

Nebezpečný ľad

„V Párnici sme začínali bez jediného stromu,“ hovorí hospodár. „Dnes je tam samý nálet. Na vypílenie potrebujeme súhlas vlastníkov, a povedzte mi, ktorý vlastník  má ktorý breh. Pán Boh to možno vie, ale my nie.“

Drevinami sú husto zarastené brehy obidvoch revírov – Štrkoviska aj Odstaveného ramena. Do vody padajú tony lístia. Pri ich rozklade vzniká metán, ktorý z vody odoberá kyslík. Preto rybári pravidelne vypiľujú do ľadu otvory. Podmienkou je hrúbka 18 až 20 centimetrov.

„Tohto roku sme ľad prepiľovali len trikrát, viacero brigád sme museli zrušiť. Viackrát sa stalo, že po sonde bola na jednej ploche hrúbka ľadu 30 centimetrov, na druhej len päť. A piati sme sa okúpali, čo je nepríjemné a najmä životu nebezpečné.“

Prevzdušňovanie jazier je náročné na čas aj kondičku. „Jazier je viac ako dvadsať,“ povedal dolnokubínsky rybár Tibor Ferjančík. „Na brigády chodí veľmi málo ľudí a minimum pilčíkov. Každého treba istiť lanom z brehu, pre prípad, že vkročí na trhlinu a prepadne sa do vody.“
Rybári nemohli ľad prepiľovať tak často, ako bolo treba.

Keď nebo nepraje

Po vlaňajšej dobrej zime sú tak rybári toho roku pripravení na najhoršie. „Vidíte, čo sa robí,“ hovorí Gregáň. „Podobné podmienky si veru nepamätám. Pred niekoľkými rokmi nám pre takúto zimu padol amur. Lenže sa to neťahalo tak dlho ako teraz.“

A prečo práve amur? Podľa Gregáňa určitý vplyv na kvalitu vody má aj vodné rastlinstvo, niekde zaberá až 90 percent plochy. Ničiť ho možno chemicky alebo vysadením rýb, ktoré ho dokážu úspešne likvidovať.

„Z rybárskeho hľadiska je pre nás vyhovujúci len amur biely, ktorý v našich podmienkach na jeden kilogram vlastnej hmotnosti spotrebuje zhruba tridsať kilogramov rastlinnej potravy. Pretože je nížinnou rybou, jeho vysadenie v horských a podhorských podmienkach prináša pri zlej zime aj riziko zvýšenej mortality.“

Nič len čakať

Rybári vysadili do Párnice od 100 do 150 kilogramov amura na hektár plochy.

„Vlani sa to podarilo, vysadili sme amura a padli tri kusy. No teraz sme už v januári konštatovali, že toho roku to bude podstatne horšie.

Úhyn rýb III.

Výkyvy z mínus desať stupňov do plus desať sú zlé. Ľady sa začnú topiť a ryba sa pohne. Znamená to, že prestane zimovať, keď príde oteplenie. Po ďalšom ochladení už druhýkrát nezazimuje. To je koniec. Nič sa proti tomu nedá robiť. Nie som optimista. Neostáva nám nič iné, len čakať na koniec zimy.“

Úhyn rýb IV.

Čo by možno pomohlo

Úhyn rýb je horúcou témou aj na webe Párnický rybár. Mnohí jeho fanúšikovia si myslia, že by problém pomohlo vyriešiť prehĺbenie prípadne prepojenie rizikových jazier, nasadenie ťažkej techniky a dokonca padol aj návrh prepiľovať ľad z nafukovacieho člna.

„Na budúcu zimu to určite vyskúšam,“ povedal Tibor Ferjančík. Dolnokubínčan organizuje zbierku na nákup oximetra. Prístroj, ktorý dokáže zmerať množstvo kyslíka, stojí zhruba od tisíc do tisícpäťsto eur. „Pomohol by pri organizácii brigád na prepiľovanie ľadov a včas by nás upozornil na nebezpečenstvo hroziace bezbranným rybám.“

Štítok:

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: