Tajomstvo riečnych kaprov

| 8.7.2013 | 3 238 x | Komentovať

Ako každý rok, tak aj tento chcem najviac rybačiek stráviť na mojej obľúbenej, milovanej rieke. U mňa vždy rieka vzbudzovala nejaký ten rešpekt, ako pred ňou samou, tak aj pred živočíchmi v nej a prírodou okolo. Nezabudnuteľnou prírodou!

Tá iskra a zahriatie pri srdci, keď človek príde k takejto vode po náročnom týždni, alebo dokonca viac – ten pocit pozná určite mnoho rybárov. Pocit, na ktorý sa nezabúda- pocit, na ktorý sme celý ten týždeň čakali: pocit radosti, pocit očakávania.

Voda

Ale prejdime k lovu.

Bola sobota a my sa s partiou dolaďujeme, kedy ideme na „našu” rieku. Verdikt padá na nedeľu. Mne neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť, aj keď by som najradšej vyrazil už v piatok. Už v sobotu večer balím niekoľko vecí mojej výstroje, zvyšok si nechávam na nedeľu.

Nedeľu ma budí už to mykanie v tele a nedočkavosť. Hneď sa chopím žezla a začínam baliť, no len tak-tak to stíham do 13:20 h. kedy vyrážame. Škoda Octavia naplnená až po strechu a to niektoré veci berie ešte ďalší parťák na svojom aute.

Vyrážame! Po príchode rozkladáme feederku a bič . Boli sme vopred dohodnutí, že si skôr nachytáme nástrahové rybky pre prípadné nastraženie na sumca. Po pobehaní pár flekov, voľba spadá na miesto , ktoré sme si vysekali týždeň dopredu , koľaje od áut nie sú žiadne a vyzerá to tak, že na tomto fleku okrem nás nikto nebol. Tretí parťák je od nás asi o 40 m napravo.

Hneď ako prichádzame, zapisujeme vychádzku do rybárskych papierov (bežná rutina), rozkladám udice a nahadzujem iba tak “naprázdno”. Priorita je rozložiť bivak (nakoľko je pod mrakom). Po rozložení bivaku okamžite sypem do vedierka halibut pelety, ktoré prelievam tekutou potravou , následne zakrmujem približne 3-4 hrsťami na vytipované

miesta. Vybaľujem zvyšok potrebných vecí, až kým sme plne zakempení so všetkým, čo potrebujeme. Či už my ale aj kapor, na ochranu pred počasím, čo je veľmi dôležité !

Prichádzajú jemné prehánky .

Večeriam , následne dokrmujem rovnakým množstvom ako po príchode a vyťahujem udice. Mením nástrahu a na obidve udice našívam boilies o priemere 20mm (na každej udici iná príchuť). A na jednej práve príchuť, ktorá sa nám na tejto vode osvedčuje už 3tím rokom.

S kľudom si o 22:00 líham (zábery tu najčastejšie prichádzajú pri najlepšom až na druhú noc), aj keď parťák má už od príchodu na konte dve ryby (4,5kg a 5kg).

23:59 ma budí budík a zapisujeme nový dátum do povolenia. Rýchlo zaspávam ….

Ráno o 4:00 prichádza razantný záber na ľavú udicu , ktorú som mal nahodenú cca v strede vody. Záber cez cievku ako z rozprávky. Zásek a zdolávanie. Pri brehu sa mi kapor veľmi nechce ukázať, drží sa v 2- 2,5m vo vode na dne a bojuje ako pravá riečna ryba. :) 10 minútový súboj a kapor je v podberáku . Parťák mi gratuluje , keďže vieme, že ide o môj osobák a ja začínam snívať svoj sen.

Osobný rekord

Autor s osobákom

Rybu vkladám do mokrého vážiaceho saku a digitálna váha len potvrdzuje moju myšlienku.

OSOBÁK!!  :)

Fotenie a rýchle pustenie kapra späť vode. Maj sa ! Montáž: háčik OWNER C4 so zmršťovačkou , celá montáž mala dĺžku 30cm a karabinka bola napevno v klipe na olová, olovo som použil 80g vlastnej výroby , šnúrka MAD Incognix 25lib. S povlakom.

Našívam rovnakú gulôčku a nahadzujem na rovnaké miesto. Zaspať už neviem .. pomaly sa rozvidnieva – znova rovnaké kŕmenie. Ráno znova prehadzujem. Deň je horúci, úmorný, prechádza veľmi pomaly, tešíme sa na noc. Do večera už neprichádza ani ťuk. Večer znova kŕmim rovnakým množstvom 3-4 hrsťe halibut peliet zaliatymi tekutou potravou …

Prichádza vytúžená noc –> môj sen ešte nekončí…

O polnoci zapisovanie nového dátumu. Znova rýchlo zaspávam ……ále … o 01:30 ma budí jemný pípanec a druhý … Obúvam sa a bežím k udici, kapor drží swinger úplne opretý o udicu a pomaly odtáča s cievky, jemne zasekávam. Nasleduje krásne 15 minútové zdolávanie na moju jemnejšiu udicu

Zážitok, na ktorý sa nezabúda … Kapor je v podberáku a je menší ako predchádzajúcu noc. Stále je však krásny a ďakujem zaňho , teším sa z neho. Lietam v nebi…

Osobák

Osobák

Už do stredy som záber nemal (v stredu balíme s dôvodu veľkého lejaku , ktorý dvíhal vodu a podmýval nám cestu).

Teraz mi to nejako nevadí. Dosníval som svoj krásny sen. Zároveň som došiel k ďalšej skúsenosti, Backlead je bombová vecička … Používal som ich od začiatku po koniec výpravy na oboch udiciach.

Počas celej výpravy sme sa snažili byť v maximálnej tichosti, všetko neprirodzené svetlo, ktoré dopadalo na vodnú hladinu sme sa snažili eliminovať.

Bivak

Na bivaku je osvetlenie lovného miesta, ktoré sme smerom na vodu zakryli lopúchom.

Lovné miesto

Rovnako sme používali aj backlead , aby sa ryba nevyplašila od našpanovaných silonov vo vode. Silon smeroval do vody krásne, hneď pod špičkami udíc.

Na takéto dni určite žiadny rybár nezabúda. Myslím, že netreba chodiť na zahraničné vody, aj my tu doma máme krásne vody a ešte krajšími kaprami, možno je o niečo ťažšie ich chytiť, ale na následný pocit sa nezabúda…

Možno nepatrím ku kaprárom, ktorí míňajú ročne mnoho kíl boilies, vystačím si s tým čo mám.

A tieto krásne zážitky mi už nik nezoberie.

Hlavné je takéto ryby púšťať, aby sme ich mohli neskôr uloviť znova, a znova, no stále väčšie a tešiť sa z toho ako krásne rastú. :)

CATCH AND RELEASE

Štítok:

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: