Šťuky s medailou

| 24.12.2012 | 2 127 x | Komentovať

Marek vyletel z dverí chatky a zreval na celý tábor: „Slovenskóóó!!!” Pohľadom sršiacim neuveriteľným šťastím a s pootvorenými ústami ostal ticho čakať na odozvu z chatiek nášho kempu. Nikto sa nepripojil. Sme na šťukách vo Švédsku, v krajine, kde sa odohráva polovica šampionátu, a dnes sme vyhrali nad Českom. Postúpili sme do finále majstrovstiev sveta v hokeji a budeme hrať o medailu. „Slovenskóóó!!!”

Vtáci v korunách stromov prestali štebotať a odlietajú spať na druhú stranu jazera. Táto noc bude veselá. Aj hviezdy na oblohe si pripli slovenskú trikolóru.

CK Orbis I.

To, čo nám robí radosť, sa nemá odkladať. Hneď pri prvom náznaku záujmu o šťukovú rybačku vo svete som mojim priateľom nedal žiadnu šancu. Do hodiny som im vypracoval návrh hneď niekoľkých lokalít so skvelými revírmi vo Švédsku. Takáto ponuka sa skutočne nedala odmietnuť a hneď v ten deň som začal vyberať zálohy na zájazd. Našu základnú štvoricu som rozšíril o ďalších dvoch rybárov, Martina a Marka.

Martin a Marek

Tí mali naplánované ísť na šťuky do Fínska pred rokom, ale Marek sa rozhodol podľa vzoru našich neprispôsobivých občanov spáliť pri chate nahrabanú kopu lístia a suchej trávy. Nič múdrejšieho mu však pri tom nenapadlo, iba túto vlhkú hromadu poliať benzínom. Najprv iba trochu, ale pre istotu ešte trošičku, nech to pekne horí. A veru horelo. Po výbuchu, ktorý zobudil aj suseda až hen v druhej doline, horeli aj Markove nohy, ale iba od vibramiek po trenírky, zato do chrumkava. Preto sa ich výprava nekonala a idú s nami až teraz.

Dohodli sme sa, že pocestujeme všetci šiesti spolu. Požičali sme si za slušný peniaz veľký Citroen Jumper a naložili sme ho až po strop.

CK Orbis II.

Na okná sme nacapili nie jeden, ale hneď dva navigačné prístroje. Samozrejme, že boli nekompatibilné a virtuálna navigátorka Andrea sa hádala s virtuálnou Máriou vari pred každou druhou odbočkou. Ako správny Slováci vypočuli sme si názor jednej, potom druhej baby a urobili sme si po svojom, čo malo za následok, že keď sa dal Berlín obísť sprava (Andrein názor) alebo zľava (tak to tvrdila zásadová Mária), my sme si to namierili stredom, síce po diaľnici, ale do neprejazdnej zápchy. Varujem vás!

Dávajte si pozor, aby sa vám nechcelo cikať pri prejazde hlavným mestom Nemecka. Berlín je o tretej poobede upchatý ako trojročný chlapec, keď tajne zje pol kila várovej čokolády. Strašné. Najprv som bol s prosbou o urýchlené nájdenie parkoviska priateľom na posmech, ale po hodine sa začala v ich očiach objavovať spoluúčasť a pocit neistoty, či skutočne ešte vydržím. Nekonečný rad áut moje trápenie predĺžil o ďalšiu polhodinu a zaradil ma medzi rekordmanov v udržateľnosti množstva moču silou vôle.

Ďalšia cesta prebehla hladko, ak považujeme za normálny cvrkot tisícok cvrčkov, ktorý celou cestou vyludzovala tabuľa tvrdeného polystyrénu opierajúca sa o sklo auta v zabarikádovanom batožinovom priestore. Napriek preplneným cestám sme do prístavu v Rostocku prišli načas a keď sa osvetlený kolos trajektu objavil v tme, už sme vedeli, že polovicu cesty máme šťastne za sebou.

CK Orbis III.

Po nalodení, v momente, keď sa Vašo dozvedel, s kým spí v kajute, siahol do kabely a vytiahol mikroténové vrecko plné štupľov do uší, ktoré s úsmevom ponúkal všetkým spolunocľažníkom. „Budete ich potrebovať,” podotkol. Onedlho po vyplávaní trajektu a uložení sa na spánok sa tichou nocou prenieslo epicentrum hluku a vibrácií zo strojovne do kajuty s číslom 936.

Cieľ našej cesty bol stosedemdesiat kilometrov za Štokholmom. Ubytovali sme sa v chatovej osade na brehu prírodného jazera Färnebofjärden, ktoré napája rieka Dalälven. Rozsiahle borovicové a zmiešané lesy sú súčasťou Národného parku Färnebofjärden.

CK Orbis IV.

Dĺžka jazera je viac ako dvadsať kilometrov a jeho rozloha je ohromujúcich päťtisíc hektárov. Po celom jazere sú roztrúsené väčšie či menšie ostrovčeky s členitým pobrežím. Na niektoré z ostrovov je v tomto období prísne zakázané vystupovať z člna pre jarné hniezdenie vtákov. Vôkol nás sa rozprestierala čistá príroda.

Zátoky zarastené rákosím, zoschnuté stromy popadané do vody, osamotené balvany vyčnievajúce z vody ďaleko od brehu a všadeprítomné vodné vtáctvo vytvárajú oázu pokoja a rybárskej pohody. Hodinu po prevzatí chatky a kúpení rybárskych povoleniek už sedíme v člnoch a provokujeme šťuky k útoku. Teraz už neviem, či si Majo vybral do člna mňa, alebo ja jeho, no vytvorili sme tandem na celý pobyt.

Dvesto metrov od prístavu Majo chytil prvú rybu výpravy.

CK Orbis V.

Malé, päťdesiatcentimetrové šťučiatko sme nevyťahovali ani do člna, vypli sme ho priamo vo vode. Pravidlá revíru dovoľujú denne si privlastniť jeden úlovok, ktorým môže byť zubáč nad päťdesiat centimetrov, pstruh nad štyridsať centimetrov alebo šťuka do jedného metra. Rozhodli sme sa, že určite nejakú tú šťuku i ochutnáme, ale nemienime robiť žiadne filetovacie preteky.

Aby sme dodali rybačke súťaživý náboj, rozhodli sme sa úlovky každý deň sumarizovať a toho, kto chytí najväčšiu šťuku, odmeniť. Poskladali sme sa po desať eur a víťaz má dovolené zvyšku kolektívu kúpiť za odmenu večeru v reštaurácii na spiatočnom trajekte.

Už tretia Majova šťuka stála za foto.

CK Orbis VI.

K útoku ju vyprovokoval osemnásťcentimetrový delený vobler vo farbe belice, ktorý s Majom kraľoval aj ďalších šesť dní rybačky. Bola to neskutočná nástraha. Prenasledovali ho šťuky a ostrieže zo širokého okolia. Normálne mi odoberal chuť súťažiť.

Kým ja som sa trápil a po celodennom hádzaní som mal na konte priemerne päť až šesť šťúk, môj spolubojovník v člne chytal skoro každý deň s prechodom cez desiatku. Už prvý deň chytil šťuku, ktorá mala vyše deväťdesiat centimetrov a zároveň to bola aj posledná ryba, ktorú som mu pomohol vyloviť podberákom. Jej saltá na dne člna s voblerom v papuli tak dokonale domotali sieťku podberáka a z ryby vytvorili rolovanú šunku, že rozmotávanie a vyslobodzovanie trvalo dlhšie ako jej zdolávanie. Všetky ďalšie ryby sme uvoľňovali už vo vode alebo, v prípade nutnosti uvoľnenia háčika, sme rybu vytiahli do člna samosvornými vylovovacími kliešťami, ktoré sa stali nenahraditeľnými.

Večer čo večer sedíme so sklonenými hlavami nad mapkou revíru a vyberáme trasu na nasledujúci celodenný lov.

CK Orbis VII.

Obrovské jazero posiate desiatkami ostrovov, z ktorých niektoré sú obývané, sú na nich malé chatky, iba pár desiatok metrov od tých, ktoré sú vyhlásené za štátnu rezerváciu, sa podobá na jedno veľké prírodné bludisko. Čestné slovo, nie vždy som si bol istý, či plávame správnym smerom, a keď som sa Maja spýtal, kde si myslí, že sme, zapichol prst ďaleko od miesta, ktoré som označil. Ani on netušil, kde je sever, no ako zázrakom sme sa vždy vrátili do prístavu načas.

Jarino, ktorý tvoril posádku člna aj izby s Vašom, chytil na druhý deň úžasne vyfarbeného a prudko konzumného tridsaťsedemcentimetrového ostrieža.

CK Orbis VIII.

CK Orbis IX.

Všetky ďalšie ostrieže chytené do konca zájazdu skončili tesne pod touto hranicou, hoci sme sa dočítali, že v jazere sa nachádzajú aj dvojkilové jedince. V predposledný deň mali obaja na udici v priebehu pol hodiny tú istú šťuku dvakrát.

CK Orbis X.

Jej červený fľak na hlave bol toho neklamným dôkazom. Keď Vašo chytil túto rybu tretíkrát veril, že už mu neujde. Pri jednom z mnohých prudkých výpadov však nevydržala karabínka a šťuka, ktorej odhadovali poriadne vyše metra, ušla bez rozlúčky.

Tretia loviaca dvojica boli Martin s Marekom. Martin, skúsený rybár, každý deň chytal svoj štandard, sedem až osem šťúk. Marek bol nepredvídateľný ako aprílové počasie. Trikrát po sebe chytil len dve ryby za celý deň, a to len preto, aby nám posledný deň vyrazil dych. Výsledok – sedemnásť šťúk – nám do tváre vystrčil vztýčený prostredník. Dnes už viem, prečo to bolo tak. Hokejové majstrovstvá sveta vrcholili a výhry nad Kanadou a Čechmi mu nedovoľovali poriadne sa sústrediť na rybačku a až po zisku striebornej medaily, keď nám prišli gratulovať aj Lotyši z vedľajšej chatky, sa mu uvoľnila myseľ a od tej chvíle sa plne sústredil na lov.

Už cestou do Švédska nás upozornil, že je jasným favoritom na chytenie najväčšej ryby a že nič iné si ani nepripúšťa. Na svojej prvej prívlačovej rybačke na Váhu chytil pred rokmi ako začiatočník deväťdesiatcentimetrového zubáča. Potom sa venoval len práci a na ryby mu neostávalo veľa času, čiže opäť ide s nami ako začiatočník a táto kombinácia v jeho prípade znamená vždy jasné víťazstvo. Nesklamal. V posledný deň vytiahol stojedencentimetrovú šťuku s obrovskou hlavou.

CK Orbis XI.

Obavy z toho, že ho takéto veľké zviera isto uhryzne, spôsobili, že túto rybu na všetkých fotkách drží ako zrolovaný kovralový koberec. Vo svojom repertoári fotografických póz s úlovkom má ešte jednu obľúbenú, keď drží rybu ako chlapec sviečku na prvom svätom prijímaní, teda aspoň výraz tváre má taký.

CK Orbis XI!!!

„Preboha, Majo, to sa ti ako stalo?!” zohnutý prikúkam na Majov holý bok. On stojí s rukami nad hlavou a oblieka si termobielizeň. Od stehien až pod pazuchu sa mu tiahne kérka zobrazujúca pstruha na udici.

CK Orbis XII.

V neblahej predtuche obieham polonahého priateľa, aby som zistil, či je čistý aspoň z druhej strany. Nebol! „Poďte sem!” kričim na chalanov. „A toto zas čo má byť?” Celý druhý bok ma počmáraný akousi abstrakciou. „To je jasný mlynček na kávu,” odborne hodnotí Marek.

CK Orbis XIII.

„Čoby, to je robot z Transformerov,” potichu, popod nos nás opravuje Majo.” „Ty, počúvaj, ty si zaspal nahúkaný niekde na rybách a takto sa na tebe vyvŕšili nejakí sprejeri, že?” hovorím s pochopením.

Niet lepšieho času na degustáciu jabĺčkovice, ktorá sa pýši päťdesiatimi dvomi stupňami v škále domácich ohnivých vôd, ako počas semifinálového zápasu s Čechmi. O tejto pravde sa pokúšal presvedčiť Marek Jarina a Vaša. Po prvej prihrávke štamprlíka Jarinovi ho ten vypil a tým sa jabĺčkový zápas pre neho skončil. Iný kolotoč vytvoril Marek vo Vašovej obrannej tretine. Pálenku na neho pálil už od červenej čiary. Márne si Peter pýtal oddychový čas. Marek obišiel jeho obranu a blafákom mu ho zasunul. Tempo zápasu bolo výnimočné.

Vašo zápas tesne pred koncom „skrečoval”, a tak Marek dohral zápas s Martinom, ktorý sa vrátil z rýb tesne pred záverečným hvizdom, čo znamená, že vo fľaši už zostalo len na rozliatie posledného buly.

CK Orbis XIV.

Za týždeň rybačky sme šiesti dohromady chytili dvestotridsať štúk, deväť z nich malo viac než deväťdesiat centimetrov a jedna stojeden. Toto sú len počty, na tie sa rýchlo zabudne, no čo mi zostane dlho vryté do rybárskej duše, bude nezabudnuteľný a mimoriadne príjemne strávený týždeň s mojimi priateľmi na strieborných hokejových šťukách vo Švédsku.

Štítok: ,

Rubrika: Exotika

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: