Šťučka

| 1.10.2012 | 2 218 x | Komentovať

Šťuka severná III.

Deň pred mojími narodeninami, 22.8.2012 sme si zašli po práci na Malý Dunaj, trošku zachytať. Tentokrát sme zmenili naše obľúbené miesto a šli sme kúsok nižšie. Keďže som všetky moje sumce z brehu chytila na červy a na ťažko, rozhodla som sa opäť použiť túto metódu. Andrej išiel vláčiť a ja som sa rozkladala pri ústi kanála, za ktorým breh lemovalo rákosie a stromy prečnievajúce nad vodu skoro do 1/3 rieky. Dám si červíčky na háčik, nahodím ku stromu, ktorý bol hneď kúsok.

Trošku som si nástrahu pritiahla do prúdu, aby mi červy nenapádali býčky. Položím udicu do rásošky a si sadnem rovno do žíhľavy. Zapálim si a sledujem ako tečie voda, sem-tam prejde okolo Andrej, frflajúc na lovné miesta, prechádza poza môj chrbát z jednej strany na druhú. Po 10 min. ani ťuk, kontrolujem červy, červy ostali. Nahadzujem teraz pre istotu trošku ďalej.

Zase dávam udicu do rásošky a sedím v žíhľave. Po dlhšom čakaní prvé ťukance: ,,Čo to?” sekám a čo nevytiahnem? Býčka. ,,Juchú, teším sa” Býček, hlava jedna pažravá sa mi hodí po takom háku, to je truľo. Snažím sa ho vyslobodiť z háčika, no on ani za nič otvoriť tú malú hubu. :) Podarilo sa, šup s ním do vody. Pridávam na háčik nové červy, keďže mi ich pažravý zožral.

Tento krát nahadzujem k rákosu, opäť trošku v prúde. Sadnem si, ako inak zasa do tej pŕhlivej buriny. Čakám, čakám už dobrých 10-15min., dostávam ťukance do udice – sekám iba pritiahnutím šnúry rukou, cítim jemný odpor. Zdvihnem udicu a navíjam. K brehu sa nedobrovoľne približuje ostriež 16cm. Vyberám mu háčik, ešte si ho trochu obzerám krásavca malého a šup tam kam patrí. Zase dopĺňam červy a nahadzujem na to isté miesto.

Andrej medzičasom vzdal vláčenie a zobral si feeder. Sadol si ku mne a nahodil, zavadil a utrhol. Dáva nový háčik, nahadzuje. Po pár sekundách záber, seká. Zrazu pri brehu ryba záhadne oťažkla, 2 x sa mykla a bola fuč aj s háčikom a kusom nadväzca. Andrej znova dáva háčik, to už nefrflal, to už poriadne nadával. Prešlo asi 20 minút od kedy som nahodila a ani ťuk. ,,Keď tu nie sú malé ryby, bude tu niečo väčšie” hovorím si. Idem to prehodiť.

Andrej akurát telefonoval s kamošom. Zatiahla som trochu cievku jemne seknem a dvíham. ,,Kurnik, asi som zavadila” pomaly dvíham. ,,Ide to” tešila som sa, že nemusím trhať. Po pár dvihnutí ucítim kopanec, nie veľký ani malý. ,,Aha, ja tam mám rybu, asi ju ťahám cez konár” hovorím Andrejovi. Stále som ťahala len hore, naozaj sa ,,to” tvárilo ako býček cez konár. Blíži sa ku hladine, ryba sa dotýka hladiny. V tom momente sa v nej prebudil pud sebazáchovy, ťahala sa k rákosu a točila, vždy som len brucho videla. ,,Čo to je, sumec?”

Keď som rybu trošku pritiahla bližšie už som videla že to sumec nie je, Andrej s otvorenou pusou pozerá a kričí ,,Ty máš šťuku!”. Vypol telefón, hodil mi ho k veciam a utekal do auta po podberák. Tak si držím šťuku pod nohami, pozerá na mňa ja pozerám na ňu.

Andrej dobehol aj s podberákom, strčil ho do vody, priťahujem rybu. Šťuka sa ho dotkla a vystrelila, tak som ju trošku nechala nech sa zabaví. Na 3 pokus to už vyšlo, ryba je v podberáku. Hľadám rukavicu, bála som sa jej jak čert, tie zuby, brrrr. Nasleduje vyberanie háčika a fotenie. Meriame ju, 75 cm. Krásne delo, trošku mala obžužlaný chvost, asi v detstve na ňu dostal súrodenec chuť.

Šťuka severná I.

Šťuka severná V.

Rozlúčim sa s rybou, slovami ktoré sú cenzúrované :D

Teším sa, skáčem a kričím. Okoloidúci to asi nepochopia.

:)

Nikdy by som nepovedala, že svoju prvú šťuku chytím na ťažko a na červy.

Toto rybárske miesto určite ešte navštívime.

Petrov zdar!

Štítok:

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: