Šťastná 13tka

| 9.10.2011 | 1 096 x | Komentovať

Autor článku s kaprom

Volám sa Peter Kapalko a mám 15 rokov. Už ako 10 ročný chlapec keď som ešte nemal rybárske papiere som chodil chytať ryby s mojim ujom a dedkom na rybník. Chytával som na bič. Navštevoval som rybársky krúžok v Spišskej Novej Vsi. S krúžkom sme občas chodili chytať ryby na rybník. Učil nás pán Marián Ďuriš, ktorému chcem poďakovať za to, že sa o nás tak staral. Všetko, čo sme si písali do zošitov nám podrobne vysvetlil. Rybársky krúžok som navštevoval od 10tich rokov a prihlásil som sa tam preto, lebo ma baví chytať a zdolávať ryby.

Ako náhle som dostal rybárske papiere hneď na druhý deň sme išli na rieku. Bola to moja prvá ozajstná rybačka, chytil som tam moju prvú rybu, bol to pstruh potočný a mal 23 cm. O niekoľko minút som chytil ďalšieho pstruha potočného, bol skoro taký istý ako ten prvý a mal 27 cm. No o mojej prvej rybačke nejdem písať, chcem napísať o mojich prvých rybárskych pretekoch ktoré sa uskutočnili 1. mája 2008 a organizoval ich náš krúžok.

Deň pred pretekmi som si chystal rybárske náradie a veľmi som sa tešil. Išiel som tam s mojim dedkom. Keď sme došli na miesto začali sa losovať čísla, rozhodovalo sa kto kde bude chytať. Ja som dostal číslo 13 a hneď som si pomyslel, že nič nechytím lebo 13 je moje nešťastné číslo. Všetci potom išli na miesta a organizátori odpískali prvýkrát na zakŕmenie.

Po zakŕmení som čakal kým organizátori druhýkrát odpískali a začal sa lov rýb! Všetci museli chytať na plávanú, nijakým iným spôsobom. Chytalo sa 3 hodiny. Mal som stredne veľký plavák uviazaný na pevno. Silon som mal iba 0,20 mm, preto som musel zdolávať opatrne. Ako nástrahu som používal kostné červy a kukuricu. Na háčik som dával jednu kukuricu a dva kostné červy.

Prvú hodinu som mal iba malý ponor, asi tak jeden meter. Až potom som skúsil dať hlbší ponor, asi tak dva metre. Asi 10 minút na to som mal prvý záber. Plavák sa nepotopil ale išiel rýchlo do strany, tak som sekol, ale na nešťastie som mal povolenú brzdu a ryba mi ušla. No o chvíľu neskôr som mal ďalší záber a plavák zase šiel do strany. Tentoraz som už mal brzdu dotiahnutú. Veľmi bojoval, ale nakoniec som ho vytiahol, mal 42 cm a dal ho do sieťky. Zdolával som ho asi päť minút. O 15 minút som chytil ďalšieho kapra, zdolával sa ľahko a preto som si myslel, že bude mať iba okolo 30 cm a keď som ho zmeral tak mal 40 cm. Potom nebralo nič… Zrazu sa zas plavák pohol do strany. Zasekol som a vedel som, že to bude opäť kapor. Bol to najväčší kapor, ktorého som na súťaži chytil, veľmi bojoval. Mal 48 cm a zdolával som ho asi 10 minút. Bolo ešte pol hodiny do konca. Plavák sa začal nejako čudne pohybovať po hladine, tak som teda sekol a bol tam! Žiaľ, zaplietol sa do nejakých koreňov, čo šli z brehu. No nakoniec som ho s tých koreňov nejako dostal a mal 45 cm. Desať minút pred koncom som si myslel, že už nič nechytím ale zrazu som mal ďalší záber! Bol to krásny kapor, ktorý bojoval statočne. Ale aj napriek jeho úsiliu skončil v mojej sieťke. Potom som ešte raz nahodil ale už nič nebralo. Za chvíľu jeden z organizátorov odpísal koniec.

Tak som všetko zbalil a zobral som mojich kaprov na odváženie. Ako som tak prechádzal pomedzi súťažiacich všetci hovorili: ten je jasný víťaz. Všetci obdivovali mojich kaprov, bolo ich dokopy 5 kusov. Spolu vážili 6970g. Všetky ryby, aj tie, ktoré mali lovnú mieru sme po odvážení pustili do vody. Keď boli všetky ryby odvážené a organizátori išli vyhodnotiť súťaž , všetci netrpezlivo čakali na akom mieste skončili. Ja som bol prvý a získal som novú udicu, diplom a zlatý pohár. Potom sme išli všetci domov a oslávili sme moje víťazstvo. Rodičia mali zo mňa veľkú radosť. Bol to zatiaľ môj najkrajší deň na rybách.

Koryto

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: