Starý známy

| 26.6.2012 | 1 146 x | Komentovať

Bolo krátko pred začiatkom pstruhovej sezóny a ja si s úsmevom na tvári spomínam na deň kedy som ho prvýkrát stretol.

Bol horúci letný večer a ja som sa vybral k vode na lov jalcov. Pri západe slnka za obzor berú tieto ryby na vláčenú nástrahu asi najlepšie. Takže som sa vyzbrojil prívlačovu udicou, niekoľkými nástrahami a poďho k vode. Keďže bolo strašne horúco rozhodol som sa loviť bez brodiacich čižiem, len tak v šortkách a teniskách. Voda krásne ochladzovala moje slnkom rozpálené telo a ja som sa mohol naplno venovať lovu. Jalce brali iba sporadicky, čo som pripisoval neznesiteľnej horúčave.

Po západe slnka za horizont kedy nie je ani svetlo ani tma tzv. šero som podišiel k hlbšiemu výmoľu a nahodil. Plávajúci vobler som nechal splaviť pod výmoľ v brehu a začal navíjať. Po pár otočeniach kľučkou navijáku akoby nástraha uviazla v prekážke. Inštinktívne som mierne prisekol a zrazu sa prekážka pohla. Nebol to dlhý boj pretože ako správne tušíte z domnelej prekážky sa vykľula ryba. Ale nie statný jalec, ale kapitálny pstruh. Vo vode som zazrel zlatú obruč a bol preč. Hoci som rybárom nejaký ten „piatok” nohy sa mi triasli v ten večer ešte dlho.

Samozrejme som sa ho neskôr pokúšal uloviť takmer vždy, keď som navštívil tento revír. Ukázal sa mi viackrát, vždy pri západe slnka, no nikdy mi nedal šancu.

Jedného dňa som odchádzal od vody bez záberu a len tak ledabolo som na „TO” miesto nahodil, samozrejme prišla rana do prúta no zvíťazil zase on.

Samozrejme som o tejto rybe povedal aj otcovi a známym no ani oni nemali väčšie šťastie a mnohí kamaráti mi dokonca neverili, že tam môže byť kapitálny pstruh.

Po čase som sa dokonca rozprával s muškárom, ktorý tento revír navštívil. Vyrozprával mi príhodu ako z rozprávky. Vybral sa na lipne s jemný prútom a maličkými muškami. V navijáku mal navinutú iba muškársku šnúru bez podkladu: vraj načo. Ako áno ako nie, práve onomu rybárovi na tento vercajg zabral spomínaný pstruh, po viacminútovom zdolávaní si to pstruh namieril dolu prúdom, vytiahol všetku šnúru a na konci zaznelo to známe: prásk. Ryba bola preč aj s kusiskom silónu s muškami. Aj tento rybár mi potvrdil, že pstruh zabral presne na tom istom mieste čo mne a že je kapitálny, odhadol ho na 70 – 75 centimetrov, čo je na potočného pstruha ozaj slušné. A ja som vedel že je to on – starý známy.

Po čase prišla na túto rieku skaza – otrava. Zvesť sa ku mne doniesla ešte v deň otravy, neváhal som ani minútu a trielil som k vode. Pre istotu som ešte telefonicky oboznámil hospodára, no nebolo treba. Jeho hlas od začiatku naznačoval, že o všetkom vie a bol z toho zhrozený.

Po príchode k vode som zazrel hromady tiel jalcov, podustiev, lipňov, pstruhov atď. Znechutený so slzami v očiach som sa vrátil domov a navždy zanevrel na nepriateľov prírody. Kiežby ich aspoň dolapili a potrestali.

K vode som sa odhodlal až po pár týždňoch a čuduj sa svete – voda žila, s maličkou dušičkou som dúfal že prežil aj ON.

Moje prosby boli vyslišané a po pár vychádzkach k vode sa mi opäť ukázal. Cítil som sa vtedy akoby som sa nestretol s rybou ale s dlhoročným kamarátom. A nebol som ďaleko od pravdy. S touto nádhernou rybou som sa v (ne)pravidelných intervaloch stretával viac ako 5 rokov a to je už takmer vzťah.

Tento rok ma osud zavial ďaleko od domova – do Škótska. Hoci príroda je tu nádherná a rieky sú plné mohutných lososov, moje srdce piští za domovom.

Keď mi manželka, ktorá je tu mimochodom so mnou, navrhla dovolenku v polovici apríla ani na chvíľu som neváhal. Samozrejme už ma pozná a jedna z jej prvých viet bola – aspoň môžeš ísť doma na ryby. Rozumné dievča, len čo je pravda. Veď čo môže byť pre muža rybára lepšie ako ho pustiť na ryby – nič.

Aj tento rok už teraz ďaleko od domova spriadam plány s čím, kedy a na čo vyraziť na bodkovaných krásavcov. Počas dlhých zimných večerov čítam všetky dostupné články a „nasávam” atmosféru pred lovom.

Dúfam, že tento rok sa s ním nielen stretnem, ale dokonca ho aj zdolám. A čo potom? Spoločná fotografia a späť do vody. Hovoríte že by z neho bola pekná trofej? Kdeže, to sa predsa starým známym predsa jednoducho nerobí.

Bodkovaná nádhera

Rubrika: Prívlač

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: