Rybolov (nie) je pre ženy!

| 31.10.2012 | 2 434 x | Komentovať

Po dlhšej dobe sme tu opäť s ďalším rybárskym rozhovorom s „neobyčajným rybárom”, po rozhovoroch s členom rybárskej stráže, testerom, rybárskym sprievodcom, majiteľom LK Baits…dnes prinášame rozhovor s rybárkou – so ženou – rybárkou :)

Byť rybárkou je vo svete „mužského hobby” neobyčajné, viac už o tom aké to skutočne nám povie Andrea Rakovská.

Šťuka na červy II.

Ahoj Andrea, na začiatok sa nám prosím krátko predstav.

Ahojte, volám sa Andrea Rakovská, ale tiež ma nájdete pod prezývkou slunce3. 24 rokov sa už túlam po svete. Mám veľa koníčkov ktorým sa venujem už dlho, no ryby mi učarovali asi najviac. Ryby ťahám z vody necelé 3 roky.

Ako si sa stala rybárkou, máš aj vo svojej rodine nejakú ženu- rybárku?

Mňa už ako dieťa zaujali ryby, vždy som si sadla k nejakému rybárovi. Mala som veľa otázok, otravovala som… No nikdy ma žiadni neposlal preč, i keď som im asi išla na nervy. Potom som niekoľko rokov na ryby ani nepomyslela. Keď sme sa s manželom spoznali, neskôr aj vzali, dozvedela som sa že Andrej (môj manžel) chytal v detstve ryby.

Pýtala som sa, bola som zvedavá. Nemusela som Andreja dlho presviedčať, aby si urobil rybársky lístok a začal opäť rybárčiť. V podstate to prišlo samo, ako sme sa o tom bavili, dostal chuť na rybačku. Po vybavení lístka sme kúpili nejaké náčinie a šup k vode.

So záujmom som sledovala čo, ako a kde. Osvojila som si slovník a onedlho sme spolu komentovali rybárske programy na gauči :). Po roku som si hneď v januári vybavila doklady a bolo to. Som rybárka. Na obale dokladov som prečiarkla posledné písmeno ,,Doklady rybára” a zmenila som to na ,,Doklady rybárky”

V rodine a ani v okolí som žiadnu rybárku nepoznala a zo začiatku mi bolo divné chytať ryby, hlavne keď sa Andrej vzdialil. Ľudia na mňa čudne pozerali. No časom mi to začalo lichotiť.

Z vlastnej skúsenosti viem, že rybárom sa väčšinou človek rodí…Narodí sa do rodiny s otcom, či strýkom rybárom a v momente ako zdolá svoju prvú rybu (ak nie skôr) je o jeho o osude rozhodnuté. To len tak na okraj pretože tvoj scenár je trochu nezvyčajný. Aké to bolo po rokoch pozorovania prvýkrát si nahodiť a zdolať svoju prvú rybu?

Bol to neuveriteľný zážitok, adrenalín, radosť a prekvapenie. Bola som s manželom na súkromnom rybníku, vtedy som ešte nemala rybársky, takže to bola moja ,,premiéra”. Jednu udicu som mala na ťažko s Halibut peletou a na druhej priebežný plavák s kukuričkou. Montáže mi pripravoval Andrej, ja som ani háčik v tej dobe nevedela uviazať :).

Udicou s montážou na ťažko som nahodila asi na 3 krát aj to úplne inde ako som chcela. Konečne, je na mieste, dávam policajta a idem sa hrať s plaváčikom. No ale keďže fúkalo k nám asi o hodinu som to vzdala a zobrala som si prívlačovku, samozrejme na kapra stále vo vode. Majiteľovi to nevadilo.

Išla som o miesto ďalej, dám si na karabínku rotačku a hodím… na strom. Trhám, kmášem, nadávam a utrhnem. Takto som utrhla asi 20 nástrah, z vody som vytiahla 2 konáre cez 1 meter a igelitové vrecká všetkých farieb a veľkostí. Andrej sa ovešaným stromom v okolí smial. Odložila som prívlačovku a vrátila som sa k plaváku, ktorý mi už stál pod mólom.

Odhodila som ho proti vetru, konečne bol ďalej, asi o 4 metre. Už som mu pozornosť nevenovala, ľahla som si na mólo, otvorila pivko a lehnila som si. Pozriem na plavák, nič. Pozriem na druhú udicu, nič. Tak si lehním naďalej. O chvíľku počujem cievku, pozriem a juchuuu konečne mám záber. Seknem, ako by som mala veľrybu na háčiku, a kričím. ,,Ono sa to bráni.” Andrej sa na mojej hláške dobre zabával. Hovoril mi ako mám pritiahnuť cievku, a kam rybu ťahať a hlavne ako držať udicu. No po asi 10 minútach som mala rybu vonku. Moja prvá ryba bol Kapor junior veľkosti 35 cm a váhou ani nie 1 kg. :)

Prvý Kapor Junior

Malá ale veľmi ma potešila.

Odkedy si rybárka- aké máš najväčšie rybárske úspechy?

Medzi moje najväčšie úspechy určite patrí zatiaľ môj osobný rekord Kapor 55 cm a 4 kg. Možno si poviete nič – moc, ale na Kapry chodím tak 5x do roka.

Kapor

Ako ďalšieho môjho rybieho priateľa musím spomenúť Karasa striebristého chyteného na Malom Dunaji, mal cez 40 cm a bol nádherný.

Karas

Z dravcov je na mojom zozname Zubáč, Sumec a Šťuka. Schválne toto poradie, Zubáč je moja najobľúbenejšia ryba. Je krásne dravý, silný a krásne sfarbený. Môj najväčší bol ,,veľký” cca 60 možno viac, nemerala som ho. Nemala som po ruke meter a ryba sa zamotala chrbtovou plutvou v podberáku, čo ju budem ešte meraním trápiť. Okrem iného som sa jej teda hodne bála. Rybu sme vyslobodili. Spravila sa fotografia a išiel pekne plávať ďalej.

Zubáč

Sumec 90 cm. Chytený na ťažko na červy rovno pod nohami.

Sumec 90 cm

A čo si najviac cením je moja prvá a zatiaľ jediná Šťuka 75 cm, chytená na ťažko a na červy. :) No ja dúfam, že na jeseň si už aj nejakú zubatú krásavicu vyvláčim.

Šťuka na červy I.

Šťuka na červy III.

Tak držíme palce, len tak ďalej. Za ryby vrátené späť vode máš u nás plusový bod. Máš aj nejaké zaujímavé príhody prameniace z toho, že si žena? Čo napr. zdolávanie väčších rýb, napichovanie červíkov alebo rybárske brigády?

Ďakujem. Ryby prevažne vraciame do vody. Nás by s tým moc nenakŕmili. Sem tam nejakého kapríka zoberieme, ale to tiež len svokre na Vianoce. Keď chceme rybu, kúpime si údených pstruhov. :)

No zaujímavé príhody, hm…

Raz som si tak sedela na Malom Dunaji chytala na červy v prúde, obrovský záber. Udica sa triasla. Zaseknem a ťahám. Tvárilo sa to ako lenivá ryba. Sem-tam to koplo, sem-tam potiahlo… A čo nevytiahnem? Roksorovú tyč, meter dlhú s kusom betóna. Samozrejme v tom momente išla po hrádzi cyklistická skupina a tak sa pristavili. To ste mali vidieť tie pohľady .No čo aj to sa stáva. :D

Keď som chytila svojho najväčšieho sumca, ľudia sa pristavovali. Niektorí obdivovali, niektorí sa pýtali čo to je za rybu a niektorí kričali z druhého brehu ,,Gratulujem”

A tiež som si raz takto sedela na brehu MD, chytala rybky a zrazu mi z hora z hrádze slečna na korčuliach kričí, či sa môže niečo opýtať. Tak som jej povedala, že jasné. Prišla dole k vode, dobre že sa na tých korčuliach nevyrýpala do vody a sadla si vedľa mňa. Bola to baba, ktorá tiež začala chytať ryby, chytala ich vtedy asi mesiac. Rozprávali sme sa, pýtala sa ma ako dlho chytám ryby, ako ich chytám a pod. Tak sme si tak klábosili asi 15 minút…

Je milé takto stretnúť ženu rovnako zapálenú pre lov rýb.

Na záver nám prosím ťa napíš- aký máš názor na športový rybolov ?

Ja som zástanca športového rybárčenia. A tiež si myslím, že tak ako je stanovená lovná miera ryby, mala by byť stanovená zákonom aj ,,MAXIMÁLNA HORNÁ HRANICA” privlastnenej ryby. Aby sme v správach každý týždeň nevideli visieť dvojmetrové, vypitvané sumce na strome, metrové hlavátky vypreparované nad gaučom a pod. Neviem ako vy, ale ak by som ja chytila takú veľkú rybu, určite by šla pekne naspäť do vody a z fotografie by som si dala spraviť obraz na plátne. Možno by som si ešte šupinku zobrala z nej na pamiatku ale to je asi tak všetko.

Nepoviem keď si niekto raz za čas, zoberie rybu, ale normálnej veľkosti.

Sumec

Andrea Rakovská a za redakciu sportovyrybar.sk Peter Kóša

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: