Prvý úspech na boilies

| 11.1.2013 | 1 885 x | Komentovať

V chytaní na boilies som začiatočník, no túžba popasovať sa so statným kaprom vo mne vzrástla až v roku 2011. V tom čase som sa o to pokúšal s dvomi kilami týchto „guličiek”, ale bez úspechu. Vedel som, že sa nemôžem vzdať a začať veci robiť inak – poriadne.

S príchodom sezóny 2012 doplňujem všetko potrebné, dopĺňam si vedomosti a premýšľam, na ktorú s miestnych vôd sa zameriam. Sezóna sa začala a tak vyrážame s parťákom Jančim (tiež začiatočníkom) na 24 hodín k malej zarastenej vode.

Hľadáme flek, kŕmime „guličkami”. A ako to dopadlo? Ja sa môžem „pochváliť” mini pleskáčom. Ale viac ma teší Janči s 5 kilovým krásavcom (jeho doterajším „osobákom”) a jedným násadovým kapríkom. Všetko dostáva iný rozmer, keď sa blíži očakávaná dovolenka.

Rozhodujem sa medzi dvoma asi 4-hektárovimi miestnymi jazerami, ktoré sú značne zarastené. Takáto podvodná „džungľa” je ideálna pre výskyt pekných rýb. Necelý týždeň pred samotnou výpravou navštevujem jedno z jazier, prechádzam ho dookola a stretávam sa s partiou dvoch kaprárov. Prihováram sa a zisťujem, že po troch dňoch sú bez záberu.

Debatujeme, ale času mám málo, ešte musím do práce a tak sa lúčim s tým, že sa ešte zastavím. O deň neskôr navštevujem druhé zaujímavé jazero na ktorom som skúšal šťastie už tento rok, ale bez výsledku. Okrem páriku labutí, niet na jazere nikoho. Pozorujem hladinu ako zrkadlo, na ktorej sa z času na čas objaví zhluk malých bubliniek. Je to dobré znamenie, ryby tu sú a ešte im aj chutí.

Je streda, posledný deň pred týždeň dlhou výpravou, na ktorú čakám dobrého pol roka. Všetko už mám nachystané v garáži, len sa rozhodnúť , ktoré z jazier bude to naj. Prichádzam k jazeru za kaprármi s pred štyroch dní a tí mi so smutným výrazom v tvári oznamujú, že sú bez záberu kapra. Partia chytajúca dravce naproti je tiež bez cielenej ryby a ešte k tomu zaberajú značnú časť jazera. Táto voda mi zatiaľ moc nevyhovuje a tak sa lúčim a prajem im veľa šťastia. Auto pristavujem k druhému jazeru.

Je tu partia stanujúcich a podarená kaprárska rodinka s malým 6-ročným rybárom. Sú tu tretiu noc a za deň majú 1-2 zábery, čo je podľa ich slov slušný priemer na túto lokalitu. Ako to dopovedal, prišla im jazda z plytčiny a po slušnej preťahovačke vytiahli na breh 10 kilového lysáka, zatiaľ najväčšieho na tejto výprave. Hneď po ňom majú ďalší záber, no nepremieňajú. Dostatočne presvedčený, kde strávim týždeň voľna sa delíme o svoje skúsenosti, radíme sa o dobrom fleku. Je už skoro tma a tak sa poberám domov.

Chcem sa dobre vyspať ale moc sa mi nedarí. Budia ma myšlienky na veľkých kaprov. Predo mnou stojí veľká výzva a neustále mi vŕta hlavou, či sa sen o veľkom šupináčovi naplní.

Je štvrtok očakávané ráno. Veci hádžem do auta, prichádzam k vode na vytipované miesto.

Lov na boilies I.

Fúkam čln a vyrážam na vodu. So sebou mám potápačské okuliare a 3 metre dlhú maliarsku tyč na sondovanie dna, ale najprv idem pozdraviť rodinku chytajúcu na opačnom brehu. Do rána chytili 6 kilového kapra. Vravím im o svojom zámere s potápačskými okuliarmi a dodávam, že ak sa dlhšie nevynorím, nech ma ratujú. To sa im však nepozdáva a požičiavajú mi sonar, čo je lepšie riešenie ako sa ponárať do 4 metrovej hĺbky. Ide o jednoduchý, základný sonar, no postačí.

Nachádzam čistejšie miesto pred travinami hlboké 4,2 metra asi 40 metrov od brehu. Ďalšie podobné miesto vyberám pri pravom brehu v hĺbke 2,5 metra. Kúsok od brehu, pri mojom stanovisku sa ponáram v akejsi ryhe vo vodnom poraste. Je tu mäkko a vidno tu tiež celé aj rozdrvené korýtka.. Ide o „rybiu cestičku”. Tu budem chytať neskôr . Toto budú moje top fleky na l ov.

Pokračujem rozkladaním udíc a experimentujem. Prvá sa skladá s 0,30 mm silónu, pokračuje 10 m 25 lb šokovej šnúry, 70 g odpadávajúce olovo, 25 cm nadväzec so stuženej šnúry a háčik Wide grape č. 6 naviazaný spôsobom „blowback rig” s pohyblivým krúžkom na ramienku háčika. Na druhej vynechávam šokovú šnúru, navliekam 20 g olovko, obratlík s rýchlo výmenným klipom a spomenutou stuženkou a naviazaným háčikom Kuv shank. Pod každý háčik ide jedna dobre nadipovaná „gulička” o veľkosti 20 mm, a vsadil som na príchuť scopex-pečeň. Nástrahu vylepšujem a nadľahčujem imitáciou kukurice. Kŕmim tým istým boilies, plus 20 mm halibut peletami. Prikrmujem na každú montáž asi štyrmi hrsťami zmesi do okolia 2,5×1.5 m pred traviny a to tri razy denne.

Všetko je pripravené ako má. Verím si a tak si sadám do kresla, otváram pivko a vychutnávam si pobyt pri vode. S tmou cítim mierny chlad, zakrývam sa spacákom. Nevadí mi bujará zábava mladistvých stanujúcich a zaspávam ako batoľa. Svitá, prehadzujem sa na lehátku, keď ma do bdelosti dostáva záber z hlbočiny, skáčem z lehátka, pridvihujem prút, ale ryba sa v zlomku sekundy vypína.

Nevadí mi to, ba práveže mám radosť z prvej aktivity a tak prevážam a líham si späť s prianím o ďalší záber. Želanie sa premieňa v realitu a signalizátor hlási prudkú jazdu. Prisekávam, avšak rybu poslušne priťahujem k brehu. Asi päť metrov od brehu zavaďuje v burinách a tak na ňu skúšam silnejší ťah, ale bez výsledku. Sadám do člna a s mierne napnutým silonom vyčkávam nad rybou. Špička prútu sa nečakane pomyká, ryba sa vyslobodzuje a ťahá ma do stredu jazera. Je to kapor!

Začína zdĺhavý súboj. Kvôli prieťažnému silo nu a olovku je ryba vo výhode a viac krát zavaďuje v burinách, po čom nasleduje chvíľka strpenia. Kapor sa sám vymotáva a nekonečné zdolávanie pokračuje. Onedlho to súper vzdáva a konečne podoberám svojho prvého kapra na boilies. Na brehu mu rozklepaný nameriavam 80 cm a váha ukazuje niečo cez 10 kg. Splnil sa mi sen. Ešte pár fotiek a „krásavca” púšťam.

Počas dňa vyťahujem dvoch väčších pleskáčov a prichádza priateľka Peťa. Ďalší stanujúci sa rozkladajú asi 50m odo mňa a do rána to pekne „roztáčajú”, signalizátory mlčia až do chvíle, kedy sa popoludní ozve nesmelé poťahovanie. Je to pleskáč ako lopata! A za ním ďalší. Fakt, že chutí týmto maškrtníkom ma núti vyviesť montáž na bok od kŕmneho miesta. Budím sa v nedeľné dopoludnie, stále pozitívne naladený z piatkového zážitku. Rodinka naproti vyťahuje posledného kapra a odchádzajú. Silné horúčavy nás nútia leňošiť a ochladzovať sa vo vode.

Prichádza rybárska stráž a kontrolujú doklady. Na otázku ako to ide odpovedám , že poslabšie a pripisujem to vedľa stanujúcim, ktorí neúnavne skáču „bomby” do vody. V tom sa swinger „prilepuje” k udici. Pohotovo pridvihujem, prút sa ohýba ako luk a ryba si berie metre silonu a zastavuje v prekážkach. Člnom sa dostávam nad ňu. Na jemne ohnutej špičke sa prejaví šklbnutie a potom dlhšie nič a tak silnejšie pomykávam. Nechcem sa unáhliť a trpezlivo očakávam čo sa bude diať.

Zrazu šnúra povoľuje a z burín sa vyslobodí majestátny kaprisko. Súperovi nedávam žiadne šance a držím ho na krátko. Už mu nedovolím, aby sa dostal do tráv. Udica je na prasknutie, šnúra a montáž s odpadávajúcim olovom uľahčuje zdolávanie a ja podoberám unavené telo obra. „Je taaam!” Vykríknem na celé jazero a celý vysmiaty pádlujem k brehu, kde ma už čaká skupinka zvedavcov. Oči vyvaľujeme na rybu, ktorej dĺžka je 97 cm a váha 14,5 kg. Nechcem tomu uveriť, ale je horúco a nechcem ho trápiť. Robíme zopár fotiek a už mu kývam na rozlúčku. Neustále som veľmi dobre naladený, aj keď dočasne odchádza Peťa kvôli pracovným povinnostiam.

Lov na boilies II.

Lov na boilies III.

Za svitu mesiaca sa budím na záber z hlbočiny a vyťahujem asi 6 kg lysca. Napichujem novú „guľu”, keď signalizátor hlási prudkú jazdu. Prisekávam, vyrážam na vodu a silonom sa predieram burinami a montáž sa vyslobodzuje. Nedá sa nič robiť. Vraciam sa na breh a druhú udicu dvíham zo zeme, kontrolujem montáž a zostávam udivený z odhryznutej šnúry pod háčim. Neznámemu tvorovi zachutil boilies a tak všetko vymieňam, vyvážam a zaspávam.

Ráno ma budí praskanie konárov. Dvíham hlavu a môj zrak sa upiera na srnku, ktorá si to brázdi k vode, aby sa napila. „Skvelý budíček”! Vravím si. Čas uteká a polovica výpravy je za mnou. Mením vnadiacu taktiku tak, že namiesto boilies strednej rady scopex-pečeň budem chytať aj kŕmiť na SK30, ale výmena nebude okamžitá, boilies miešam pol na pol. Prikrmujem, no pod háčikmi nechávam „starú guličku”.

Po obede vyťahujem 5,5 kg lysáka z hlbočiny. Pred zotmením kŕmim na mi este 4 m hlbokom už len SK30 s halibutkami a pod háčik napichujem túto istú „guličku” s imitáciou kukurice. Hrsťou vnadím aj pri breh do „rybej cestičky”, ale chytať tu budem neskôr. Na druhý, plytčí flek kŕmim rovnako ako ráno a nastražujem „starú guľu”. Som zvedavý čo sa bude diať do rána. Sila SK30 ma v noci prebúdza a na brehu sa pozrel ďalší krásavec niečo cez 6 kg.(SIEDMY KAPOR) V utorok ráno sa budím na váhavé poťahovanie. Je to len pleskáč.

Oddnes požívam už len SK30. Kaprový záber dostávam po obede, ale ryba sa po chvíli odopína. Na dve hodiny prichádza kamoš a okrem iného sa bavíme aj o počasí a upozorňuje ma na nočnú predpoveď silného vetra. Zvečerieva sa a prút z hlbočiny premiestňujem ku kraju. Po zotmení sa riadne rozfúkal. Vykúkam zo stanu a z diaľky počuť, ako vietor silnie, následne podfukuje čln, ktorý zhadzuje stojan s udicou, až nakoniec pristane 20 m ďalej pri brehu. Dávam veci do poriadku a presúvam sa do auta. Ale o hodinu registrujem rozsvietený signalizátor. Vybehujem z auta a jemne pridvihujem udicu z „rybej cestičky”.

Cítim slušný odpor a ryba v zapätí povoľuje. Ráno ostalo po vetrisku len pár polámaných konárov. Na udicu v 2,5 m hĺbke boli doteraz iba dva zábery a tak ju sťahujem do hlbočiny. S druhou robím to isté, lebo tieto príbrežné partie sa mi cez deň nepozdávajú. Na obed prichádza priateľka a očakávam aj dvoch kamošov. Z dvoch je nakoniec šesť a vrásky na čele mám z ich správania, ktoré nehrá s mojimi zásadami pri vode. Čuduj sa svetu prichádza jazda s pravideľnosťou okolo 17-tej a vyťahujem menšieho šupíka. Lúčim sa s kamarátmi.

S nocou putuje jedna udica pri breh. Prihadzujem zopár „guličiek” a teším sa čo prinesie posledná noc. O pol noci ťahám kapra, ale nechce sa mu z burín tak idem za ním na člne a zakrátko podoberám 6 kg šupináča. Pri brehu mám záber až nad ránom a užívam si súboj „na krátko”. Je to pekný guľatý lysec. Po dobrom obede pomaly balíme a ešte si chcem počkať na „rozlúčkového” kapríka, no miesto neho vyťahujem už len dvoch pleskáčov.

Odchádzam spokojný s krásnymi zážitkami a pocitom zadosťučinenia. Vysnívanú rybu by som doprial chytiť každému, kto by ju vedel oceniť nie na tanieri, ale tým, že ju pustí späť do svojho prirodzeného prostredia.

Chráňme si to čo máme a nebuďme sebeckí! Petrov zdar!

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: