Májové rozjímanie

| 9.9.2012 | 1 668 x | Komentovať

Máj je mesiac, ktorý určite nemôže nechať žiadneho rybára chladným. Aj u mňa to nie je naopak. Je to čas kedy môžete zažiť neskutočnú výpravu, alebo aj totálny prepadák. Všetko sa odvíja od trenia kaprov. Najlepšie je samozrejme chytiť obdobie pred trením, vtedy sú kapre najťažšie a plné žravosti, ale i obdobie po trení nie je vôbec zlé. Ako každý rok sa mi o takomto čase večer zle zaspáva, pretože mi v snoch plávajú kapry viac ako inokedy. Spomínam na úspechy, ale aj trápenia z minulých rokov. Pred očami mám svoju obľúbenú priehradu, kde je už všetko krásne zelené, typická vôňa bahna a všade okolo kŕdle bzučiacich komárov. Pre niekoho je to peklo, ale pre mňa je to raj na zemi. Proste to už doma nemôžem vydržať a musím ísť k vode. Ešte rýchly telefonát s kamarátom a ideme na ne!

Máme pred sebou 10 dní lovu, čo je paráda. Pôvodne sme mali ísť na moju obľúbenú priehradu, ale po dohovore vyskúšame inú priehradu, na ktorej sme v živote neboli, a keď to nepôjde, tak sa na 5 dní presunieme na moju obľúbenú priehradu. Termín začiatku výpravy je naplánovaný na 18.mája. Bohužiaľ, deň pred odchodom mi volá Mates, že za mnou dorazí až v nedeľu kvôli pracovným povinnostiam, a tak vyrážam sám. Už sa teším ako malý chlapec. Som zvedavý, čo si na mňa nová voda nachystá. Popravde, milujem dobrodružstvo a toto je práve ono. Cesta ubieha veľmi rýchlo. Otec ma vykladá pri priehrade, na vopred vytipovanom mieste a odchádza domov. Tak konečne som tu.

Na člne

Predo mnou sa rozprestiera nádherná voda ešte v krajšom údolí. Moja kaprárska dušička len plesá. Ako vždy najprv sa usadím na brehu a pozorujem všetko okolo seba. Musím sa najprv zžiť s okolím. Neviem možno som trochu divný, ale robím to tak zakaždým – len mlčky sedím a pozorujem všetko čo sa okolo mňa deje. Budete sa diviť, koľko informácií zistíte počas krátkej chvíľky o danej vode. Pozorujem okolitých rybárov, vodu, prírodu, vnímam vietor, ktorý býva často dôležitým faktorom úspechu.

Pobrežné partie Vám trochu napovedia, aké tu asi bude dno. Dá sa aj zhruba tipnúť úžitkovosť vody podľa niektorých znakov, už len podľa sfarbenia vody, čo naznačuje množstvo planktónu atď. V plytkej vode pri brehu žije aj veľa živočíchov, čo Vám trošku pomôže aj s výberom nástrah. Nie je zlé prehodiť pár slov aj s okolitými rybármi, aj keď väčšinou nie sú veľmi zhovorčiví. Aj hladina vody Vám hocikedy prezradí, kde sa ryby zdržujú. Všetky tieto informácie sú aspoň pre môj lov veľmi významné.

Už doma sa pripravujem na všetky situácie, ktoré môžu nastať a často si pripadám ako strašný puntičkár. No niekedy to aj tak nestačí, pretože každá voda je iná a každý deň nás ryby dokážu niečím iným prekvapiť. A preto nás rybárčenie tak baví. Každý je presvedčený o niečom inom a ja to nikomu neberiem, ale mám na vec svoj pohľad.

Nahodené prúty

Tak teraz ma čaká to, čo už všetci dobre poznáme. Vybalenie všetkých „krámov”, ktoré v dnešnej dobe človek na rybolov potrebuje. Keď mám všetko nachystané a chcem sa vrhnúť na zmapovanie vody, blíži sa mojím smerom na lodi kaprár, ktorý odo mňa kúsok na ľavo sedel. Po rýchlom zoznámení vyzvedám ďalšie dôležité informácie. Našťastie je Radek rovnaký blázon do rýb ako ja a je aj pohodový človek. Pýta sa ma, či by som sa nechcel presunúť bližšie k nemu, že vo dvojici si môžeme vzájomne vypomáhať a ponúka mi aj možnosť požičanie lode. Síce mám rád svoj pokoj, ale po zistení toho, ako to tu chodí s rybárskou strážou a miestnymi „krmitkármi” usudzujem, že bude predsa len lepšie sa presťahovať. Týmto krokom si pre seba uzatvoríme lukratívnu zátoku, ktorú si rozdelíme na polovičku, čo je fér. Som rád, že som na Radka natrafil, pretože je to super človek a takých už v dnešnej dobe pri vode veľa nestretnete.

Pri vode

Vráťme sa späť k lovu. Konečne som všetko presťahoval a môžem vyraziť zmapovať dno. Nevlastním sonar, a tak mi k tomu pomáha obyčajná olovnička. Pri troche cviku sa dá rozpoznať veľa vecí a pomocou uzlíkov na každom metri zmerať i hĺbka. Nakoniec zisťujem, že do 10 m od brehu je dno prevažne piesočnaté a ďalej pokračuje jemný nános bahna. Celá plocha predo mnou je klasická vaňa s najväčšou hĺbkou dva metre a v zátoke, o ktorej som sa zmieňoval je občas nejaký konárik.

No, nebude tu moc čo vymýšľať- som zvyknutý na takéto vody, masívne zakŕmiť a stiahnuť čo najviac rýb do svojho loviska. Po rozhovore s Radkom zisťujem, že to tu vôbec nefunguje, ba naopak je lepšie len hrsť “na betón” vysušených guličiek k montáži. Najprv tomu veľmi neverím, ale keď vidím, že jeho zásoby krmiva zahrňujú len zopár guličiek jednej nemenovanej zahraničnej firmy, tak asi na tom niečo bude. Aj takéto veci si všímam, aby som sa potom prípadne mohol odlíšiť, čo mnohokrát na chytré kapry pomáha. Do toho mi ešte Radek ukazuje zošit s poznámkami úlovkov, čo dokazuje to, že asi hovorí pravdu. Každopádne mám dosť času na to, aby som všetko prekopal v priebehu týždňa.

Konečne sa vrhá na prípravu montážou. Držím sa hesla, že v jednoduchosti je sila, podľa toho vyzerajú aj moje montáže. S nadväzcami začínam experimentovať až potom, čo mi moja klasika, z nejakého dôvodu prestane fungovať. Inak sa držím toho, čomu verím. Moje montáže sa teda skladajú z háčikov Mivardi MTC Gripper veľ.6-8, a to pri použití na potápajúce boilies, alebo samostatné pop-up z háčikov Mivardi MTC D-rig veľ.6 pri použití na panáčika. Ďalej používam moju obľúbenú šnúrku od Krystonu Quicksilver 25lb, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Prevlek proti zamotaniu a rychlovýmenný Quick change obratlík je pre mňa samozrejmosťou, takže ďalej pokračujem buď olovenou šnúrou, silným monofilom alebo fluocarbonom podľa situácie. Na to buď in-line olovo, alebo olovo do závesky. Kmeňový silón Mivardi Carbon Carp 0,35mm a na náhradných cievkach Maximusu mám pripravený ten istý silón, ale v 0,28mm pre prípad, keby som chytal na odhod.

Teraz sa môžeme vrhnúť na kŕmenie. Nemôžeme to podceňovať, zvlášť keď ideme na neznámu vodu. Vždy mám pri sebe viac druhov. Aj rôzne dipy, pop-up boilies, peletky, pasty atď., aby som sa trafil kaprom do chute. Na prvýkrát sa však vsádza na svoje osvedčené veci. Na jeden prút „našívam” boilies 23mm Vyzutého Tonda na panáčika, čo je skvelé na veľké ryby a šialený smrad. Na druhý prút nabíjam svoju lásku 18mm Cherry – Višňa, taktiež na panáčika. Je veľmi atraktívna a vždy s jej pomocou rýchlo zistím, aká je aktivita rýb. Všetko je od firmy Mivardi. Ešte pridám ku každému druhu do vedierka hŕstku guličiek a môžem zaviesť.

Prút s Tondou umiestňujem do zátoky a Cherry uložím pod druhý breh, kde si nemôžem nikto sadnúť a kapry tu majú pokoj. Okolo každej montáže rozhadzujem guličky boilies do väčšieho priestoru, aby som kapry donútil viac hľadať. Vždy tiež zavážam tým štýlom, že mám prút v lodi a pomocou neho ukladám montáž na dno. Mám tak istotu, že mám montáž na 100% zrovnanú. Na brehu by som bol totiž nervózny a na pochybách o tom, či je pod vodou všetko tak, ako má byť. Určite poznáte toho červíka pochybnosti, čo vám vŕta, keď to dlhšiu dobu neberie. Má to i ďalšiu výhodu v tom, že potom nie ste na rybách na nikom závislý. Naozaj odporúčam sa tento štýl zavážania naučiť.

Uvidíte, že po pár pokusoch to ide celkom ľahko. Videl som už pri vode dosť štýlov zavážania a niektorých rybárov som vážne toľkokrát nechápal, hlavne v prípadoch, keď si rybár prišiel s montážou do vedierku na určené miesto a potom ju ledva vysypal, alebo len tak hodil do vody. Pre pána kolegu to bolo asi normálne, ale verte mi, že takéto celé vyváženie je úplne k ničomu. Pretože z 90% bude montáž zamotaná, alebo bude v niečom visieť. No každý je strojcom svojho vlastného šťastia.

Mivardi

Tak všetko je na svojom mieste. Konečne. Vychutnávam si podvečernú kávu a dlho do noci debatujeme s Radkem o čom inom ako o rybách. Tieto chvíle sú na nezaplatenie. Ste na rybách… krásny pokoj, rozprávate sa s človekom, ktorý je naladený na rovnakú vlnu. Tá rybačka je predsa len krásna. Opäť som tam, kde sa cítim najviac doma, a to pri vode. Dnešný uponáhľaný svet nie je nič pre mňa. Na rybách sa mi vždy zastaví čas. Škoda, že človek má na tento svet krásny koníček len tak málo chvíľ. Zásadne si vždy vypínam mobil a nechcem o ničom, čo sa vo svete deje, ani len vedieť. Ako sa hovorí: „Čas strávený na rybách sa do života nepočíta!” A preto si ho nechcem ničím kaziť.

Toto príslovie som počul už ako malý chlapec. Vždy keď ho počujem, alebo si ho v duchu opakujem, dýcha na mňa tá zvláštna nostalgia. Myslím aj na umenie našich dedov, ktoré je už mnohokrát zabudnuté, čo je veľká škoda. Myslím si, že kto si neprešiel rybárske krôčiky pekne od začiatku, prišiel o strašne veľa. Bohužiaľ v dnešnej dobe, už sa na toto nehľadí a kto má peniaze, tak už má všetko najlepšie atď. Je to každého vec, ale ja mám na to svoj uhol pohľadu. Vráťme sa však k nášmu lovu.

Navijak

Do rána som bez záberu. Práve, keď si robím raňajky ozve sa nesmelé „ píp-píp” na Cherry. Radšej prisekávam a po chvíľke púšťam prvého 60cm školáka s odkazom, aby poslal deda. No asi počúval pozorne, pretože okolo obeda prichádza razantná jazda na Tonda. Po záseku cítim peknú rybu. Po chvíli mi však zachádza do prekážky. Na nič nečakám skáčem do člna a rýchlo za ním. Po niekoľkých metrov zisťujem, že silón je zachytený ešte niekde kúsok predo mnou. Rýchlym šklbnutím vlasec uvoľňujem. Bol však zamotaný v nejakej utrhnutej montáži od kŕmitkára. V duchu ho preklínam a ako šialený hryziem starú montáž preč z mojej šnúry. Rýchlo domotávam.

Rybu ešte stále jemne cítim, bohužiaľ po chvíli je preč. Prichádzam k druhej prekážke, vyslobodzujem montáž a idem smutný na breh. Do paroma. To je škoda. No nič, nie je čas na fňukanie. Všetko mám za krátku chvíľu nachystané. Tonda putuje späť do zátoky. Ešte opäť miesto trochu privnadím a uvidíme čo bude ďalej. Až do ďalšieho rána sa však nič nedeje. Je nedeľa. Popoludní príde Mates. Pomáham mu všetko pripraviť, pretože v chytaní na boilies je začiatočník. Na jeden prút nastražuje Cherry a na druhý Sea a vyvážam mu ich k druhej strane. Celý deň je mŕtvo.

Teda až na brutálny výjazd kŕmitkárov- ako ja hovorím masaker. Je hrozné ako sa Vám niektorí ľudia snažia znepríjemniť život len čo uvidí postavený bivák. Ustavične ma prehadzujú, až to dôjde do tej fázy, že Matesovi jeden nemenovaný dedulo stiahne montáž a drzo mu ju pri stoličke odtrháva. To je už posledná kvapka. Mates si ide pre svoju montáž a trošku hlučnejším štýlom v rozhovore vysvetľuje miestnemu pánovi, že toto sa nerobí. No nič. Lepšie to už na našich zväzových vodách nebude.

Konečne je pokoj. A my sa opäť môžeme venovať lovu kaprov. Okolo pol 10 prichádza Matesovi jazda na Cherry. Po opatrnom zdolávaní mu podoberám jeho osobák. Krásneho šupináča 76 cm. Niekomu to môže prísť ako malý kapor, ale uvedomte si, že on v živote väčšiu rybu nevytiahol, a preto má neskutočnú radosť. Pár fotiek a kapra púšťa. Hodinku po tom dostávam záber aj ja. Tiež na Cherry. Prisekávám a konštatujem, že to bude nejaký drobec, pretože ide nejako ľahko. O to väčšie je moje prekvapenie z toho, aké mi začína ryba predvádzať divadlo pri brehu. Po dlhšom súboji mi končí v podberáku nádherný lysec. Áno. Má krásnych 11kg a 81cm. Paráda, ďalšia ryba 10+ zo zväzovej vody. Som nesmierne šťastný. Pár fotiek a krátke poznamenania: „Plávaj ty môj brucháč!”.

Nočný úlovok

Nočný úlovok

Rýchlo umiestňujem Cherry na svoje miesto a opäť chalanom cukrujem vodu guličkami, nech majú čo zbierať. Asi za dve hodiny prichádza jazda Mates opäť na cherry. Tá miestnym kaprom vyložene chutí. Maškrtníci. Po chvíli mu podopieram tiež lysca a viem, že si Mates znova zdvihne svoj osobák. Vynášam kapra na podložku a Mates je na zbláznenie. Kapor má krásnych 12 kg a 84 cm. Púšťame ho.

Som šťastný, že sa kamarátovi pošťastilo a gratulujem mu k jeho novému osobáku. Zároveň mu vravím, že má obrovské šťastie, pretože takéto ryby sa na našich zväzovkách nechytajú každý deň. Opäť uložím jeho prút na svoje miesto. Do rána sa však nič nedeje, ale to ani nevadí – už teraz sme obaja spokojní. Ďalší deň prebieha zdolávanie niekoľkých 70-tok. Najviac im vážne chutí Cherry, ale stále v kútiku duše verím, že keď sa chytí na Tonda bude stáť za to. Prichádza ďalšia noc a ňou nové očakávania. Pred polnocou sa rozbieha konečne prút s Tondou. Už na začiatku cítim a hovorím si to je slušná ryba. Onedlho mám v sieti šupináča s krásnymi 11 kg. Paráda!

Ďakujem sv. Petrovi, ďakujem vode, že vydala zatiaľ tam krásne ryby. Dávam kapríkovi pusu a pomaličky ho púšťam späť. Na rozlúčku ma osprchuje chvostom a mizne v tme. Som posadnutý tou pravou kaprárskou horúčkou. Zavážam rýchlosťou blesku a očakávam ďalší záber. Ten však neprichádza. Prichádza deň odchodu Radka. Lúčime sa s ním a ďakujeme mu za jeho pomoc. Začína sa však nejako zaťahovať a v diaľke sa blýska. Vyzerá to na pekný vzostup. Super to by mohlo s rybami ešte viac pohnúť.

Bohužiaľ, na to, ako sa búrka javila, nakoniec spadlo zopár kvapiek, čo nijako nepomôže. Zdolávame zopár menších kapríkov a to je do ďalšieho rána všetko. Pri raňajkách debatujeme čo s tým. V tom spozorujem, že sa uvoľnilo miesto na špici na druhej strane, odkiaľ sa dostanem do zátoky tak aj do iných častí priehrady. Na nič nečakám, v okamihu sme zbalení a a sťahujeme sa na špic. Parádny flek.

Schováme si bivák tak, že o nás nikto nebude vedieť a prúty ukryjeme do trávy. Tak to mám rád. Jediná nevýhoda tohto miesta bola možnosť zavážania až po zotmení, aby o nás naozaj nik nevedel. Cez deň teda prúty nahadzujeme a čakáme na večer. Škoda, že v tom ročnom období sa stmieva až chvíľu po 21h.

Nočný úlovok

Nočný úlovok

No nevadí, prúty sú na svojich miestach a my čakáme, čo sa budeš diať. Celú noc je pokoj. Cez deň príde na každý prút jedna 70-tka a to je všetko. Prichádza ďalšia noc. V pokoji zavážam. Pripadám si ako duch plávajúci nad hladinou na mojom nafukovacom člne. Snažím sa vždy o čo najtichšie zavážanie, aj guličky okolo montáže pomaly spúšťam pod hladinu. Musím sa až v duchu smiať, ale zároveň ma to celkom baví. Opäť je to niečo iné. Vraciam sa na breh. Stlmujem všetky signalizátory.

Diódy prelepujem páskou a len na odposluchu nechám rozsvietené svetielka. Je to ozajstný adrenalín. Celú dobu pozeráme do tmy. Potom Vás osvieti modrá dióda a vy bežíte ako šialený k svojmu prútu. Diódka sa však rozsviecuje na mojom prúte až pred 4. ráno, kedy už mám oči ako tenisové loptičky. Po tvrdom boji podberám nízkeho, ale za to dlhého šupináča 81cm, ktorého som ani nevážil, ale mal odhadom tak 8-9kíl. Zachutil mu panáčik z boilies Sea. Púšťam ho a konečne prichádza svetlo.

Môžeme si zosilniť odposluch a ísť dospať prebdenú noc. Kapry sú však iného názoru. Za pol hodinku ma vyťahujú z vyhriateho spacáku. Zdolávam ďalšieho pekného šupináča, ktorý ma niečo cez 70 cm, ktorému zachutil Vyzutý Tonda. Nahodím prút a úplne zničený idem naspäť do svojho spacáku. Kapre sú už na nás dobré a nechávajú nás oboch sa vyspať. Prebúdzame sa až poobede. No je ten pravý čas skúšať niečo nové. Tak tento deň venujeme skúšaniu nových vecí. Hráme sa s malými kapríkmi až do večera. V noci opäť vyvážam.

Do rána sme však bez jediného pípnutia. Ráno prichádzajú ďalší kaprári. Po rozhovore s niekoľkými z nich mi padol úsmev z pier. Zaujímalo ma to hlavne, koľko sa tu vytiahne ročne rýb, možno okolo 15 kg. Odpoveď znela – tak 4 keď je dobrý rok. Vraj je tu veľký úspech dostať sa nad 10 kg. Nepovedal som vôbec nič o našich úlovkoch a vrátil som sa na svoje miesto. V duchu som bol vážne spokojný, ale predsa len nechýbala troška mrzutosti, pretože som ešte stále dúfal ešte vo väčšiu rybu. Lenže tá šanca bola malá. Nakoniec sa rozhodujem, že to zbalíme a na noc vyrážame na našu obľúbenú priehradu. Lúčime sa s krásnou vodou, ktorej ďakujeme za to, čo nám vydala.

Prút

Kapor

Po chvíli cesty stojíme na brehu našej milovanej priehrady. Všetko je tu tak ako vždy. Už nasávam tunajšie typické pachy bahna a vody. Všade okolo sú známe zvuky. Moja dušička je opäť v siedmom nebi. Berieme len to najnutnejšie a presúvame sa na druhú stranu. Vyberám miesto tak akurát na dve lehátka a prúty budeme musieť mať vo vode. Je tu veľa rozrytého bahna od diviakov, ktorí sem asi chodia piť vodu. Hovorím si, že to bude asi hukot, keď večer prídu. Ku všetkému sú tu tisíce dotieravých komárov, ale to k tejto vode patrí.

Nevadí mi nepohodlie. Neprišiel som na dovolenku, ale na ryby. Prosím sv. Petra, nech príde cez noc aspoň jedna ryba. Vode sa trošku ospravedlňujem, že som prišiel len na noc a prosím ju tiež o pekný úlovok. Vzal som si so sebou len 2 kg Cherry, čo je najlepšia voľba na takýto krátky lov. Rozhadzujem 1kg pred nás do veľkého priestoru. Nahadzujem prúty a uvidíme. Prichádza podvečer. Volavka hniezdiaca nad nami ako vždy svojím výkrikom uzatvára deň. Na údolie sa zniesla tma a my mlčky počúvame zvuky noci. Hypnotizujeme naše swingre, lenže zbytočne. Do rána nemáme žiadny kontakt. Ale to nevadí, bol som tu aj tak rád. Balíme a ideme domov. Ako vždy ešte pri prevoze na druhý breh hľadím na hladinu vody. V duchu sa s ňou rozprávam.

Tým by som ukončil našu výpravu. Obaja sme spokojní a plní nových zážitkov. Tak snáď niekedy nabudúce. Dúfam, že sa čo najskôr dostanem k vode a budem v ústrety novým dobrodružstvám.

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: