Hlavátka je kráľovná

| 27.2.2012 | 2 670 x | Komentovať

 

Hlavátka

Lov hlavátky je príbeh sám o sebe. V čase, keď človek radšej leží doma pred telkou, sŕka čaj a na nohách má papuče, lovci hlavátok podnikajú cesty za najväčšou lososovitou rybou u nás.

Presne v okamihoch, keď sneží, fúka studený vietor, ked zamŕzajú očká a teplomer ukazuje mínusové teploty, za ktoré by sa nehanbili ani v Rusku je šanca na ulovenie hlavátky najväčšia.

Strávil som veľa času, na prvý pohľad, zbytočného bičovania vody nástrahou. „Zbytočný” čas to však nebol – čítanie vody, presnosť hodov, prekážky na horúcich miestach ma pripravili na neskorý lov, keď slnko zapadlo a moje oči mi nemohli slúžiť ako pomôcka pri love. Stalo sa mi, že počas dňa som videl ako sa hlavátka odlepila od dna a prenasledovala moju nástrahu. Zrýchlený tep ma aspoň na chvíľku zahrial a aj keď neprišiel záber, vedel som, že tam ryba je a pri zníženej viditeľnosti bude šanca na ulovenie väčšia.

Keď som sa na miesto vrátil večer, tak prišiel vytúžený záber a ryba sa o niekoľko momentov ocitla na brehu.

Táto skúsenosť ma donútila premýšlať o správaní hlavátky, ich miestach a aktivite, aby som minimalizoval čas čakania na ďalšiu, keďže som dosť teplomilný človek, ktorý vďaka pracovnej zanepráznenosti uprednostňuje 2-3 hodinové rybačky. Pochopil som, že hlavátka veľkú dôveru vkladá do vizuálneho vnemu. Z tohto mi vyšli 2 závery – potrebuje šero až tmu, kedy je dôverčivejšia a keď ju lovím počas dňa volím výlučne prirodzené farby. Celkovo neobľubujem krikľavé cukríkové farby aj keď je voda zakalenejšia.

Hlavátku lovím takmer výlučne na voblery, rotačku, prípadne gumenú nástrhu využívam len za určitých okolností. Častým lovom som zistil, že ryba počas dňa lepšie reaguje na nástrhu, ktorá ide cca 40-50cm od dna, počas tmy pre zmenu pol metra pod hladinou. Len sa domnievam, že je to ich loveckou aktivitou, keď počas dňa hlavátka skôr odpočíva a na večer sa vydáva loviť.

Autor s hlavátkou

Nebudem sa rozpisovať o navijákoch, prúte a podobne. Každému sedí niečo iné a dáva prednosť odskúšaným veciam. Neobídem však dilemu, či použiť silon alebo šnúru. Osobne radšej lovím na šnúru a na konci nadväzujem fluorkarbón. Šnúru preto, lebo je potrebné udržiavať neustály kontakt s nástrahou a aj keď šnúra má väčšiu tendenciu na seba viazať vodu a teda namŕzať, tak poškodenie silonu spôsobené namrznutým očkom môže spôsobiť stratu ryby.

Asi nič nie je pre mňa dôležitejšie pri love ako mať kvalitné a pevné háčiky. Spomínam si na víkendovú výpravu, keď som mal počas 2 dní 4 zábery na vobler, z toho 2 ryby boli skutočne veľké a ani palica s vrhacou záťažou 50 – 100 gr nedokázala ryby otočiť. Všetky ryby mi však spadli, niektoré po pár sekundách, iné bojovali dlhšie. Až po zmene háčikov som vytiahol rybu a pochopil, že aj keď som robil najlepšie ako som vedel, tak ma sklamalo vybavenie. Moja lenivosť vymeniť háčiky ma ubrali o krásne ryby.

Hlavátka

Je mnoho úskalí, ktoré lov hlavátky prináša ale každoročne mnoho rybárov vychádza do nečasu, aby strávili spústu minút bičovaním vody s nádejou na jeden záber. A prečo to robia? Lebo hlavátka má výsostné postavenie medzi našimi rybami

Štítok:

Rubrika: Prívlač

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: