História rybárstva

| 27.9.2011 | 2 728 x | Komentovať

 

História rybárstva

V tomto článku sa snažíme zaujímavo a pomerne stručne načrtnúť históriu rybolovu, obzvlášť toho športového. História rybárstva je takmer taká stará ako samotná história ľudstva. Spoľahlivo ju vieme datovať od roku 40 000 pnl. (Izotopová analýza kostrových pozostatkov muža z východnej Ázie ukázala pravidelnú konzumáciu sladkovodných rýb). Rybolov prešiel dlhým vývojom, menili sa jeho praktiky, spôsoby no najmä účel. Pôvodným účelom rybolovu bola obživa, časom to bol obchod a v stredoveku sa o rybárstve prvýkrát uvažuje ako o športe. Jeho popularita časom naberá na intenzite, dokonca existujú názory, že rybárstvo je v súčasnosti piaty najobľúbenejší šport na svete. Jeho prestíž stúpa hlavne v posledných rokoch.

Primitívne spôsoby lovu sa časom rozširujú o nové a značne sa vylepšujú. Medzi najstaršie spôsoby patrí lov do rúk, lov harpúnou, dokonca lukom a šípom. Dôvtipnosť a vynaliezavosť primitívnych ľudí badať napr. v ich technike lovu rýb do rúk. Tu je ich recept:

Rukami sa chytalo v menších i väčších vodách a to hlavne vo výmoľoch pod brehmi, kam sa ryby uchyľovali. Lovec vždy postupoval po prúde a vodu pred sebou kalil. Úspech lovu záležal väčšinou na dobrej znalosti miest. Okrem tohto „klasického” postupu lovci vymysleli aj iný. Na jar, keď sa mnoho riek vylialo zo svojich korýt, tak sa priľahlé polia len tak hemžili rybami. Keď voda opadala, ryby sa vracali späť do pôvodného koryta. Všetky to ale nestihli. Mnohé tieto provizórne rybníčky behom niekoľkých mesiacov úplne vyschli. Ryby v nich nadobro uviazli a stávali sa ľahkou korisťou rybárov. Tí dobre vedeli, že ak vodu zakalia, tak ryby nebudú môcť dýchať a začnú vystrkovať hlavy nad hladinu a lapať po vzduchu. A to bol ich koniec. Ulovenie rýb do rúk sa dalo prechádzať aj inak ako kalením vody, napr. niektoré kmene v Afrike využívali rastlinné jedy, ktoré aplikovali v tečúcich vodách, tie vyvolali u rýb strnulosť a potom ich stačilo fakticky „pozbierať”.

Najstaršia doba kedy je rybolov podložený dôkazmi sa nazýva paleolit – staršia doba kamenná. Prví lovci boli neandertálci. Rybárstvo bolo pravidelným „zamestnaním” ľudí a jeden z hlavných zdrojov obživy. Neandertálci lovili hlavne harpúnami vyrobenými z kostí. Tie boli úzke a vybavené jednou až dvoma radami spätných háčikov, aby nabodnutá ryba pevne držala a neskĺzla z harpúny.

V období neolitu (mladšia doba kamenná) okolo 8000 pnl sa vyskytujú spôsoby lovu rýb, ktoré sú už veľmi podobné tým dnešným. Chytanie rýb bolo populárne (a často nevyhnutné), bol to jednoducho pomerne jednoduchý spôsob zabezpečovania potravy. Rybolov v tej dobe bol rovnako dôležitý ako lov.

Za čias starých Egypťanov tvorili ryby najväčšiu zložku potravy. Čo je veľmi zaujímavé naproti tomu, že starí Egypťania považovali po náboženskej stránke ryby za opovrhnutia hodné živočíchy. Starí Egypťania vynašli rôzne nové rybárske náradia a metódy rybárčenia. Využívali jednoduché trstenné lode, tkané siete, košíky z vŕbových konárov, harpúny, či udice s háčikmi (tie boli objavené o dĺžke osem milimetrov až osemnásť centimetrov!!!). Odkazy na rybárstvo okrem egyptských hieroglyfov nájdeme aj v Číne, starovekom Grécku, Ríme, či v židovských spisoch.

Za zmienku určite stojí aj vynaliezavosť starých Rimanov ( cca 4.storočie), ktorí už s určitosťou lovili pstruhy na umelé mušky. Okrem iného aj organizovali súťaže v rybolove, či dokonca o rybároch písali básne. Rybárčenie sa dokonca dostalo aj do Homérovej slávnej Iliady. Naproti rybárom z Ríma, typický čínsky rybár mal prút z bambusu, vlasec z hodvábu a ako návnadu používal (čo iné ako) varenú ryžu..

Ako sme uviedli vyššie, v stredoveku sa prvýkrát stretávame s rybačkou ako so športom. Rybárske náčinie a metódy sa zdokonaľujú (napr. vynález navijaku s cievkou – 17.storočie). O rybárčení existuje pomerne rozsiahla publikačná činnosť ( najmä vďaka kníhtlači).

V roku 1653, anglický rybár Isaac Walton uverejnil knihu s názvom The Compleat Angler, or Contemplative Man’s Recreation. Venuje sa najmä rekreačnému rybolovu, trendu tej doby. Kniha je niekedy pokladaná za najvplyvnejší titul o rybolove všetkých dôb.

Čo sa týka Slovenska a Česka počiatok stredoveku je pokladaný za zlatý vek rybníkov. Rybári sa prvýkrát oficiálne organizujú, vznikajú rybárske cechy. Niečo na spôsob dnešných MO SRZ, ktoré vydajú interné predpisy a regulujú rybolov.

Po celý vývoj až po stredovek mohol ryby loviť teoreticky každý, no za feudalizmu dochádza k obmedzovaniu tohto práva. Právo rybolovu prechádza na panovníka, tak ako aj vlastníctvo celej pôdy z ríši. Toto právo potom panovník postupom času prenecháva členom svojej družiny a rieky sa stávajú súkromným majetkom.

V novoveku sa rybárstvo rozširuje, objavuje sa prudký rozvoj najmä v rybárskom náčiní, no i metódach- vzniká lov na suché mušky. Vývoj v 20.storočí sa zrýchľuje, ako zaujímavosť uvádzame, že vďaka vynálezom podmienených vojnovými konfliktami sa rozvíja rybárstvo, napr. sa jedná o komunikačné a navigačné zariadenia a rybolov na mori sa stáva omnoho efektívnejší a pohodlnejší.

Čo sa týka Slovákov a ich dejinného vývoja, môžeme potvrdiť, že aj na našom území má rybárstvo dlhú tradíciu. Na našom území patrili ryby k obľúbeným pokrmom pre vyššie spoločenské vrstvy. Rýb sa jedlo o mnoho viac ako dnes. Súviselo to aj s cirkevnými pôstmi. Existujú názory, že poznatky o rybničnom chove a love rýb sme priniesli mnísi zo západnej Európy a pri budovaní kláštorov sa delili s našimi obyvateľmi o svoje vedomosti.

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: