Ešte že máme tie vydry

| 5.10.2013 | 4 645 x | Komentovať

Hneď na začiatku chcem priznať „farbu“. Pracujem v Štátnej ochrane prírody už takmer 3 roky, na druhej strane rybárom som takmer 30 rokov. V poslednej dobe sa akoby roztrhlo vrece s príspevkami zameranými proti rozličným „rybojedom“. Ja to ale vnímam aj z inej strany. Mojím obľúbeným revírom je rieka Hornád. Od jej horných úsekov, až po opustenie našej republiky ide o veľmi peknú rieku a samozrejme takmer po celej jej dĺžke žije vydra.

Aj pri čistení Hornádu boli médiá

Aj pri čistení Hornádu boli médiá

Minulý rok naša organizácia (Správa Národného parku Slovenský raj) organizovala ako po iné roky čistenie horných úsekov rieky Hornád. Pár dní pred touto dlhodobo plánovanou akciou médiami prebehla reportáž práve z tých častí, v ktorých sa čistenie plánovalo, o nežiadúcom vplyve vydry na miestnu populáciu rýb.  My sme sa na toto miesto vybrali jednu októbrovú sobotu a to čo sme tam našli nás veľmi prekvapilo. V miestach, kde rybári točili svoj príspevok o vydre bolo množstvo odpadkov, obalov z ropných produktov, domáceho odpadu a pod. To si v danej chvíli asi nevšimli. To, že takýto odpad má omnoho viac negatív ako všetky vydry dokopy niet pochýb. Vydry žerú hlavne vodné živočíchy, ale motorový olej preriedi nielen ryby, ale aj flóru a faunu a z toho sa rieka bude spamätávať podstatne dlhšiu dobu. Na toto čistenie sme pozvali nielen dobrovoľníkov, „vodákov“, verejnosť, ale aj zástupcov rybárstva. Tí posledný, ale s každoročnou pravidelnosťou nejako nechodia.

Zlomok z toho čo sme vyzbierali

Zlomok z toho čo sme vyzbierali

Ďalej preteká Hornád nádherným Slovenským rajom. Aj tu žije vydra a aj tu rybári na ňu hromžia. Keď na VČS padol návrh vytvoriť práve v tejto časti Národného parku revír s režimom „chyť a pusť“ z prítomných rybárov dvihlo ruku iba pár! To, že rieka preteká cez Prielom Hornádu, že časť sa nachádza v 5 – teda najvyššom stupni ochrany, to že práve tu sú ideálne podmienky na prirodzený neres rýb, to že práve tento úsek môže byť výkladnou skriňou miestnej organizácie, to na miestnych rybárov nezapôsobilo. Ale keď  pred pár rokmi došlo v zákone k zmene a na pstruhových revíroch sa odvtedy môžu privlastniť iba 50 kusov lososovitých rýb na 1 povolenku: panečku to boli na VČS emócie…

Za Slovenským rajom rieka pomaly ale isto stráca na sile, preteká cez regulované úseky (zmizli hlbočiny, meandrov takmer niet). Aby som nebol nespravodlivý práve na tomto úseku sme si my, rybári odhlasovali revír s režimom chyť a pusť. Aj tu je samozrejme vydra aj tu občas stretneme RYBÁRA. Minulý rok v čase storočného sucha práve tento úsek utrpel vážne straty na rybách. Nízky stav vody a malý prietok cez takmer zregulovaný úsek sa podpísal pod úhyn rýb z nedostatku kyslíka.

Takto vyzeral náš septikový rybník

Takto vyzeral náš septikový rybník

Ďalej rieka vchádza do mesta Spišská Nová Ves. Prvou prekážkou je tzv. veľký fľúder – hádam aj 2 m vysoká bariéra, ktorého spoločníkom po ľavej strane je MVE. Kombinácia ako vyšitá. V čase migrácie rýb tieto dve stavby vytvárajú ideálne podmienky pre pozorovanie všemožne sa snažiacich rýb, prekonať túto bariéru. Dobré pre pozorovateľa, nie však pre ryby. Tým pádom je rieka odkázaná v tomto úseku iba na vysádzanie rýb a prichádzame o množstvo prirodzene sa rozmnožených všemožných druhov.

Aj v tomto úseku sú vydry, ktoré samozrejme ako vždy môžu za nedostatok rýb.

V meste prebehla kvôli bezpečnosti prísna regulácia, ktorá má ale za následok vodu s priemernou hĺbkou 50 cm, výnimkou je iba pár hlbších partií pod splavmi. Tu rieka vytvára ideálne podmienky pre lov, nie však pre život rýb.  Ryby bez prirodzených úkrytov a menšej úživnosti rieky okato zaostávajú vo vitalite a veľkosti, za rybami z iných častí rieky.

Keď Hornád opúšťa mesto stáva sa z neho síce už kaprový revír, avšak so všetkými náležitosťami. Meandre, hlbočiny, rýchle prúdy – takto má podľa mňa vyzerať rieka. Práve v tejto časti minulý rok upchatý kanál počas búrky uvoľnil svoje „tajomstvá“ a ryby hynuli opäť. Samozrejme aj tu sa vyskytuje vydra a žerie ryby.

Ďalej rieka preteká cez obec Markušovce, kde takisto nájdeme veľmi zaujímavé zákutia.

V minulom roku sme tu s kolegami robili ichtyologický prieskum množstvo podustiev, jalcov, ale aj pstruhov a lipňov ukazovali na krásnu a životaschopnú rieku. Pár dní po tomto prieskume, prišlo už k tretej otrave. Ako obvykle vinník neznámy!!!

V priebehu roka 3 otravy, 3 krát niekoľko sto rýb uhynulo (množstvo uhynutého poteru, ktorý dáva predpoklad budúcim generáciám, môžeme iba hádať) 3 krát bez vinníka.

Ryby z ichtyo. prieskumu

Ryby z ichtyo. prieskumu

Pred časom sa na miestnom rybníku (práve v obci Markušovce) rozhodol asi choromyseľný chatár uľahčiť si život a vypustil do rybníka pár tisíc litrov splaškov. Ja som podal podnet na prešetrenie. Po čase som mal nepríjemný rozhovor s miestnym „zákonostrážcom“, ktorí sa ma priamo opýtal, že čo ma je do toho a nech to radšej nechám tak. Na VČS som aj položil otázku ako dopadlo šetrenie. Výsledok ale asi poznáte. Aj na tomto rybníku sme si rybári našli na nedostatok rýb vinníka – žije tu bobor. To že bobor ryby nežerie nie je vôbec podstatné.

Ale späť k Hornádu. Takto podobne je to takmer po celom toku tejto ťažko skúšanej rieky. Stačí sa pozrieť k priehradnému múru VN Ružín. Množstvo odpadkov, PET fliaš dáva tušiť, akí ľudia žijú na jej brehoch. O tom čo sa skrýva v hlbinách tejto nádrže môžeme iba tušiť a možno radšej ani nechceme. Aby som nezabudol: ešteže máme tie vydry – za nedostatok rýb samozrejme zodpovedajú iba ony.

Roman Zupko

Štítok: ,

Rubrika: Všeobecne

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: