Deň D

| 16.4.2012 | 1 027 x | Komentovať

Síce sa v histórii deň s takýmto označením už vyskytol, pre nás vyznávačov lovu lososovitých rýb je práve 16. apríl každoročne dňom D. Po neuveriteľnom niekoľkomesačnom pôste práve prichádza deň na ktorý sme tak nedočkavo čakali.

Výsledok lovu

Premýšľam, koľký krát to pre mňa začína tak ako kedysi: piaty, desiaty …. Verne si spomínam na svoju úplne prvú rybačku na pstruhovej vode. Práve som sa pripravoval na skúšky na strednú školu a poctivo som sa niekoľko dní učil. Otec v deň pred skúškami uznal, že toho už mám dosť a vytiahol ma takmer násilím na ryby. V tej dobe zákon ešte nedovoľoval mladým rybárom hoc aj návštevníkom rybárskeho krúžku loviť na pstruhových vodách, preto som len so záujmom pozoroval otca. Po chvíli to otcovi nedalo a hovorí: no skús aj ty pár hodov, možno budeš mať viac šťastia ako ja. Ako áno ako nie, v priebehu mojich určených 10 – tich hodov som ulovil jedného pstruha potočného a jedného dúhového, ktorých miery boli pre mňa dovtedy neuveriteľných 33 a 36 cm. So záujmom som si prezeral striedavo červeno – čierno bodkovaného krásavca a striedavo pstruha s nádhernou dúhou tiahnucou sa rovnobežne s bočnou čiarou. A vtedy ma pstruhy chytili za srdce a nepustili dosiaľ.

Každoročne v predstihu plánujem, kam vyrazím pre zmenu na pstruhy. Ale nakoniec to ako vždy vyhrá moja srdcová rieka. Jej vôňu, krásu a čaro nevymením za inú a natrvalo bude v mojom srdci TOP. Večer pred 16. aprílom aj niekoľkokrát poctivo kontrolujem či je všetko ako má byť. Udica, naviják, silóny, bliskáče, voblery, podberák….. Už v niekoľkotýždňovom predstihu dokupujem všetko potrebné, robím si radosť novinkami a reparujem „starinky”. Keď je všetko v poriadku ešte zvoliť cestu ako prežiť noc. Sú iba 2 cesty.

Prvá varianta je ísť do postele skôr s nádejou dobrého spánku a sviežeho vstávania. Druhá varianta je ísť si ľahnúť neskôr, ak by som nemohol zaspať a tým si zabezpečiť aspoň krátky ale výdatný spánok. Či sa rozhodnem pre prvú alebo druhú variantu realita je už roky rovnaká: takmer žiadny spánok, prehadzovanie sa na posteli, nervozita. Je však až na neuverenie, že po takejto prebdenej noci vstávam či skôr vyskakujem z postele čulý a pripravený stráviť pri vode krásny deň. V noci pri pozeraní do stropu uvažujem aké to bude. Zažil som už rôzne začiatky pstruhovej sezóny. Zažil som krásne bezoblačné a teplé počasie, dážď, sneh, mráz.

Extrémom bol 16. apríl kedy vonku snežilo ako na vianočné sviatky a teplomer ukazoval – 7 C. Zažil som pravú aprílovú snehovú vodu, takmer kakaovú rieku, ale tiež krištáľovo čistú vodu. Niekedy som v prvý deň pstruhovej sezóny ulovil v priebehu pár hodín aj niekoľko desiatok krásnych pstruhov, ale stalo sa že som nemal ani záber. Koľkokrát som sa v náhlivosti práve v tento deň nedobrovoľne okúpal v chladnej aprílovej vode ani nepočítam. Počasie a voda sú v tomto období nevyspytateľné a aj to prispieva ku kráse začiatku lovu pstruhov. Z premýšľania ma vytrháva budík, ktorý dopĺňa mobil. Neviem načo si ich nastavujem na budenie, tento deň sa zaspať jednoducho nedá.

Narýchlo, možno až s nechuťou pijem rannú kávu. Samozrejme si v náhlivosti na nej popálim jazyk. O jedle nemôže byť ani reči, žalúdok neprijíma v tomto stave žiadnu tuhú stravu. Pripomína mi to časy na univerzite pred dôležitou skúškou, žalúdok ako špongia položená na rôsole.

Všetko v náhlivosti ale s dôkladnosťou ukladám do auta, ešte raz to kontrolujem a ide sa. Ešte dobre že rieka nie je ďaleko, to už by zaváňalo minimálne pokutou za rýchlu jazdu.

Konečne som tu, oblečený a ovešaný rôznymi drobnosťami sa poberám k vode. Zapisujem prvú návštevu pstruhovej vody. Vyťahujem vybraný vobler, či inú prívlačovú nástrahu a len s ťažkosťou ju pripínam roztrasenými rukami do karabínky. V duchu si nadávam, že sa správam ako stará dievka pred vydajom.

Stačí prvýkrát nahodiť nástrahu do dravého prúdu rieky a už je dobre. Postupne triaška opadne a začínam reálne premýšľať, vnímať okolie a užívať si. Prechádzam sľubné miesta, prehadzujem tíšiny, pereje, stretávam iných rybárov a míňam ich obligátnou otázkou: tak čo idú? Podchvíľou mám záber a z hlbočiny zdolávam krásny kapitálny asi 1,5 metra dlhý konár. Tíško nadávam, ale nevzdávam sa.

Prechádzam sľubné miesta, krčím sa pri brehu, predieram sa pobrežnou vegetáciou. Prichádza ďalšie krásne miesto a tu zrazu: záber ako sa patrí, jemné a opatrné zdolávanie a po niekoľkých výskokoch na čerstvej jarnej tráve leží to krásne, majestátne telo pstruha. Sadám si k nemu, vzdávam mu hold a ešte dlho sa kochám jeho krásou. To čakanie na tento deň a túto chvíľu stálo za to. Som šťastný.

Potočák z rieky

Takto nejako sa každoročne odohráva môj deň „D” a dúfam, že ešte dlho ma bude táto legálna droga s menom PSTRUH držať vo svojej moci.

Rubrika: Prívlač

O autorovi ()

Ak chcete, môžete pridať komentár: