Čo vieme o kaprovi?

| 9.6.2013 | 4 415 x | 1 komentár

Vedecký opis kapra

Medzi jeho hlavné rozpoznávacie znaky patrí zavalité telo, dlhá chrbtová plutva a štyri fúziky, ktoré sú v okolí jeho úst. Sfarbenie kapra sa môže líšiť revírom od revíru, často môžete nájsť aj na rovnakej vode odlišne sfarbené kapry. Máva tmavší chrbát, hnedasté, modrozelené, zlatisté, niekedy takmer oranžové boky a svetlejšie brucho (KUČERA, 2005).

V rybníkoch sa stretávame s kaprami, ktoré majú vysoký chrbát, zatiaľ čo v tečúcich vodách, ale aj v málo úživných vodách majú vždy pretiahlejší tvar tela. Vysokochrbtovosť kapra je však v rybničných podmienkach upevňovaná zámerným výberom. Od začiatku 20.storočia sa exteriér kapra posudzuje a hodnotí na základe nasledovných biometrických údajov:

Dĺžky tela (longitudo corporis) vzdialenosti od špičky rypáka až po bázu chvostovej plutvy ( styk medzi hypurálnymi kosťami a lúčmi chvostovej plutvy), výšky tela (altitudo corporis), meranej ako kolmica spustená od základu prvého tvrdého lúča chrbtovej plutvy k okraju brušnej línie tela ryby, šírky tela (latitudo corporis), najväčšia šírka tela, meraná obvykle pod bázou chrbtovej plutvy.

Tieto telesné rozmery slúžia ako podklad pre výpočet ukazovateľov vysokochrbtovosti a širokochbtovosti. Dnešné kultúrne plemeno má ukazovateľ vysokochrbtovosti s pomerom dĺžky a výšky tela hodnotu pod 3. Vďaka systematickému výberu patria chovy kapra v rybníkoch na našom území v súčasnosti k vysokochrbtovým, vykazujúcim štandard tohto ukazovateľa na úrovni 2,0-2,5 (STRÁŇAI, 2000).

Kapor rybničný II.

Povrch tela

Povrch tela šupinatého kapra je pokrytý veľkými okrúhlymi šupinami cykloidného charakteru, ktoré vyrastajú zo škáry, krátko po vyliahnutí ryby. Pre šupinatého kapra je charakteristický určitý počet šupín, usporiadaných v pravidelných radoch. Bočnú čiaru lemuje viditeľných 33 až 40 šupín. Nad a pod bočnou čiarou je usporiadaných v 5-6 radov šupín. Šupiny zaradujeme medzi kožné útvary, ktoré zvyšujú ochrannú funkciu kože rýb. Vyrastajú zo škáry a sú pokryté pokožkou (STRÁŇAI, 2007).

Kapor lysí, riadkový a hladký majú zväčša pokryté telo kožou. Koža sa skladá z dvoch vrstiev : jemnej vrchnej pokožky a hrubšej zamši (ŠVESTKA, et al. 2000). Vo vrchnej pokožke sú umiestnené početné bunky, ktoré smerom k povrchu vylučujú sliz, a tým zaisťujú plynulú tvorbu slizu. Tento sliz chráni zdravé ryby pred parazitmi a škodlivými látkami, ktoré sú obsiahnuté vo vode. Najviac, priľnutá vrstva slizu znižuje trenie rybieho tela pri pohybe vo vode a šetrí energiu pri plávaní. V zamši sú uložené nervy, svalové vlákna a pigmentová vrstva s farebnými bunkami. Tie určujú farebný vonkajší vzhľad kapra a umožňujú mu farebne sa prispôsobovať príslušnému okoliu (KOŠÍK, 2006).

Plutvy

Kapor má nápadne veľké prsné plutvy, ktoré sedia za žiabrami. Pri vyhľadávaní potravy používa tento pár plutiev aj ako vejár, aby nimi uvoľňoval potravu ukrytú na dne. Brušné plutvy fungujú ako orgán riadenia. Dlhé chrbtové plutvy sú pre kapra charakteristické a spolu s plutvou análnou stabilizujú telo ryby ako kýl.

Nápadné sú silné prvé tvrdé lúče s pílovitým zadným okrajom, ktoré chránia plutvy pred zranením i vtedy, ak sa pohybuje medzi najhustejším trstinovým porastom. Vlastným hnacím orgánom je široká, ľahko vidlicovitá chvostová plutva v spojení so svalovým koreňom chvosta, ktorou kapor dosahuje pri únikových reakciách v krátkej špičkovej rýchlosti asi 20 km/hod (KOŠÍK, 2006).

Poloha úst

Kapor má hornú a dolnú čeľusť rovnako dlhú. Táto konštrukcia čeľusti je pre rybu, pohybujúcu sa pri dne nevýhodná. Dlhšia horná čeľusť by prijímanie potravy zo dna podstatne uľahčila. Avšak kapor vie svoje pysky vysunúť dopredu ako rypák a vie ním veľmi dobre prerývať dno pri vyhľadávaní potravy. Nevýhoda stredných (konečných) úst je tým vyrovnaná (WENDT, 2000).

Zmysly napomáhajúce prijímaniu potravy

Kapry majú podobný zmyslový systém ako ľudia, s jeho pomocou môžu počuť, ohmatávať, ochutnávať a cítiť predmety okolo seba. Kaprové zmysly sú sluch, chuť, zrak a hmat (MADDOCKS, CUNDIFF, 1998)

Sluch. Aj keď kapry nemajú uši ako ľudia, môžu počuť lepšie ako my. Kapor „počuje“ na základe detekcie zvukových vĺn šíriacich sa vodou. Tieto zvukové vlny sa premenia na vzruchy v kaprovom mozgu a sú vnímané ako zvuk. Sluch kaprov je veľmi citlivý a tenké kostičky v sluchových orgánoch môžu zaznamenávať a zosilňovať aj najslabšie zvukové vlny šíriace sa vodou (MADDOCKS, CUNDIFF, 1998).

Dôležitým orgánom je postranná čiara, ktorá je tvorená kanálikom, vyplneným slizom. Vďaka nej je kapor schopný vnímať najjemnejšie otrasy, zaznamenávať prekážky, okolo plávajúce ryby alebo iné nebezpečenstvá. To mu pomáha orientovať sa v okolí. Neopatrná chôdza, hlučné rozprávanie alebo zlomená halúzka, môžu znamenať koniec nádejí na úlovok, zvlášť keď chytáte blízko brehu. Určité zvuky môžu kapra priťahovať, napríklad keď si ich spojí s prísunom kŕmenia (KUČERA, 2005).

Čuch/chuť. Čuchové a chuťové orgány kapra reagujú na látky rozpustené vo vode. Čuchový orgán je umiestnený v dvoch čuchových jamkách, ktoré sa nachádzajú blízko pri očiach. Tak ako týmito otvormi preteká voda, zmyslové bunky zachycujú signály o prítomnosti potravy. Tieto bunky sú veľmi citlivé.schopné zachytiť pachovú stopu potravy aj na väčšiu vzdialenosť. Z tohto dôvodu sa do boilies alebo cesta na lov kaprov pridávajú arómy a ďalšie prísady. Chuť, rovnako ako čuch kapra, slúži k vyhľadávaniu potravy. Chuťové poháriky sú rozmiestnené predovšetkým v ústach a ich okolí, ale vyskytujú sa aj po celom tele. Sú citlivé na sladké, kyslé, slané alebo horké (KUČERA, 2005).

Zrak. Je u väčšiny rýb najdôležitejším zmyslom. Prostredníctvom zraku sa ryby orientujú v priestore, zrak má význam pri hľadaní potravy, rozoznávaní nepriateľa, ostatných jedincov v húfe a partnerov pri rozmnožovaní. Húfy rýb sa udržujú z väčšej časti vizuálnym kontaktom – ryby sa snažia držať v takej vzdialenosti od seba, aby sa stále videli. Ryby majú vyvinuté komorové oči, umiestnené spravidla na bokoch hlavy. Avšak charakter videnia je určený vlastnosťami svetla vo vodnom prostredí. Rybie oko nemá viečka a zaostrovanie sa deje len približovaním alebo odďaľovaním šošovky od sietnice pomocou zvláštneho svalu.

V podstate sú ryby krátkozraké. Majú však pomerne široké zorné pole, v rozmedzí 150–180° (ŠVESTKA et al., 2000). Kaprov zrak umožňuje vidieť veci vo farbách, dokáže rozlišovať aj ich tvar. Farebne výrazné alebo kontrastné (vzhľadom k dnu a okoliu) nástrahy rybárov môžu kapra upútať natoľko, že ich zožerie už len zo zvedavosti. Na druhú stranu ho môže návnada určitej farby, tvaru a veľkosti, keď si ju začne spojovať s nebezpečenstvom, vyplašiť z lovného miesta (KUČERA, 2005).

Hmat. Hmatové ústroje tvoria citlivé bunky uložené v koži, na okraji úst, na fúzoch, hlave, plutvách i okolo žiabrových štrbín. Chemoreceptory umiestnené na fúzikoch rýb sú súčasne chuťovými orgánmi, ktorými ryba pozná i stopy rôznych látok rozpustených vo vode. Ak ochutnáva ryba, nemusí vždy brať potravu do úst, ale stačí ak sa jej dotkne fúzikmi alebo plutvami a rozozná, či je sústo požívateľné (ŠVESTKA et al., 2000).

Kapor rybničný I.

Faktory ovplyvňujúce aktivitu

Existuje viacero faktorov ( aj kombinácia viacerých naraz ), od ktorých závisí náš úspech, či neúspech. Sú to tie, ktoré ovplyvniť môžeme – nástraha, montáž, výber revíru – a tie, na ktoré nemáme žiadny vplyv a môžeme sa im len prispôsobiť, t. j. počasie, ročná doba ( POUPA, 2008 ).

Slnečné žiarenie je kľúčom ku všetkému životu, teda aj k životu kaprov, pretože ovláda životný cyklus každého jazera, teplotu vody, množstvo kyslíku v nej rozpusteného a množstvo svetla, ktoré vodou preniká. Ďalšie faktory, ako vietor dážď a tlak vzduchu, majú tiež výrazný vplyv na správanie kaprov.

Vietor napomáha okysličovaniu vody, a tým vytvára priaznivé prostredie pre život kaprov. Kapor je síce schopný prežiť aj v málo okysličených vodách, ale v dobre prekysličenej vode prijíma potravu lepšie, a tak rýchlejšie rastie. Južný a západný vietor má lepší vplyv, ak je teplejší ako voda, platí to dvojnásobne, hlavne v zime. To však neznamená, že severný a východný vietor sú vždy nepriaznivé. Hlavne v lete ochladzujú a prekysličujú vodu, čím napomáhajú potravnej aktivite rýb. Vietor tiež napomáha v koncentrácii potravy na náveterných stranách jazier (koncentrácia fyto a zooplanktónu) a navyše spôsobuje podvodné prúdenie, čím sa narúša dno jazera. Odkrývajú sa tak nové zdroje potravy a to majú kapry skutočne rady.

Tlak vzduchu ovplyvňuje množstvo kyslíka, ktoré je voda schopná vstrebať z atmosféry prostredníctvom povrchu jazera. Čím vyšší je tlak, tým viac kyslíka je vo vode, a naopak. Tlak vzduchu tiež ovplyvňuje plyn v plynovom mechúre kapra. Ak sa tlak zvýši, plyny sú stlačované a pôsobia ako vnútorný kompresor, ktorý tlačí na plynový mechúr a to spôsobuje nezáujem ryby – hlavne v teplých letných dňoch – kapor sa pohybuje veľmi pomaly a takmer neprijíma potravu. Pozitívne vtedy pôsobí hlavne klesajúci tlak, alebo tlak dlhodobo nízky (dostatok kyslíka, čerenie, nižšia úroveň osvetlenia). Naopak, na kolísanie tlaku, alebo na dlhodobo vysoký tlak väčšinou ryby reagujú negatívne (POUPA, 2008).

Kapor prijíma potravu po celý rok, ale s rozdielnou intenzitou v rôznych ročných obdobiach (POUPA, 2008). V zime pracujú tráviace enzýmy kapra veľmi pomaly. Napriek tomu sa nedá povedať, že by potravu cez zimu vôbec nevyhľadával. Prijíma ju však zriedkavejšie a najmä v oveľa menšom množstve, ako v ostatných častiach roka. Intenzívne ju začína vyhľadávať na jar, a to tesne pred trením, keď má voda teplotu približne 15 °C. Kapor vtedy horúčkovito zbiera potravu, aby po dlhotrvajúcej zime doplnil stratenú energiu a nabral pred trením dostatok sily.

Nájdeme ho najčastejšie v plytších častiach rybníkov, jazier a vodných nádrží (SLÁDEK, 2003). Leto – veľa prirodzenej potravy, vrchol kaprej aktivity. Pri dlhotrvajúcich teplách (viac ako 25 °C), klesá obsah kyslíka vo vode a kapor sa stáva lenivým a apatickým k potrave. Dobrá šanca na ulovenie je v noci, alebo skoro ráno a ďalej v prúdivejších častiach riek, pod splavmi a pri zmene počasia – vo vode je viac kyslíka. Jeseň – množstvo prirodzenej potravy klesá, kapry začínajú hľadať potravu, aby si vytvorili dostatočnú zásobu tuku na prežitie zimy. Asi najvhodnejšia doba na ulovenie trofejného kapra.

Pri teplote nižšej ako 10 stupňov sa ryby sťahujú do hlbších miest a prekážok, kde hodlajú prezimovať. Potravná aktivita klesá so znižujúcou sa teplotou vody. Kapor prijíma potravu ojedinele a spravidla veľmi opatrne (POUPA, 2008).

Spracované na základe diplomovej práce

Autor práce: Jozef Vetrík

Spracoval Lukáš Stredanský, http://www.slaviaryby.sk/

Rubrika: Kaprárina

O autorovi ()

Komentáre (1)

Trackback URL | Komentáre RSS Feed

  1. Fit píše:

    Zajímavě napsaný článek! :)

Ak chcete, môžete pridať komentár: