Zubáč veľkoústy

Zubáč veľkoústy

Latinský názov: Sander lucioperca

Lovná miera (cm): 50

Doba hájenia: 15.3.- 15.6.

Zubáč veľkoústy nie je pôvodným druhom našich vôd, avšak jeho pravlasť je relatívne neďaleko. Pochádza z východu a jeho výskyt bol zaznamenaný aj na Dunaji. Od 17. storočia bol u nás zubáč vysadzovaný a dnes je už častou a veľmi obľúbenou rybou. Zubáč veľkoústy dorastá do dĺžky maximálne 1,3 m a hmotnosti 15 kg, obyčajne však máva iba do 8 kg. Dožíva sa maximálne veku okolo 20- 25 rokov.

Zubáč veľkoústy je všeobecne pokladaný za hlbinnú rybu no nie je to pravda na 100%. Cez deň je v hlbinách s pokojnejšou vodou, najradšej pri členitom dne alebo prekážkach. K večeru a cez noc však vyráža do plytčín za rybkami, kde má najväčšiu šancu na ich ulovenie. Treba poznamenať, že väčšina najväčších zubáčov bola ulovená práve v hlbokých vodách. V stojatých vodách sa rád zdržiava v okolí potopených stromov a trstín.Zubáč sa vyhýba  bahnitým úsekom, v riekach ho hľadáme najmä pri brehoch. Malé zubáče sa živia najmä planktónom, mäkkýšmi a vodnými bezstavovcami, v dospelosti konzumuje najmä živé či mŕtve (menšie) rybky, nepohrdne ani slimákmi, či mušľami. Za veľmi úspešnú nástrahu na zubáča rybári považujú malé ostrieže. Zubáč veľkoústy žije v hejnách, teda ulovenie jedného zubáča väčšinou znamená predzvesť dobrej rybačky. Ako hlbinná ryba má zubáč dobre vyvinuté zmysly a bez problémov loví v tme, a teda aj v zakalenej vode. Nemá stálu techniku ako loví rybky, niekedy od chvosta, niekedy od hlavy.

Pár typov a trikov ako úspešne uloviť zubáča:

- zubáč veľkoústy je všeobecne opatrná ryba, mali by sme sa teda pri vode správať disciplinovane, najmä v noci kedy lovíme neďaleko od brehu a taktiež pri nastražení udice je lepšie nechať vlasec voľný, aby nekládol žiadny odpor

- zubáča najčastejšie lovíme na ťažko a na prívlač, lovíme takmer výhradne pri dne, no rybári niekedy lovia na živé rybky aj v stĺpci, aby nástraha vyzerala prirodzene

- zubáč veľkoústy má väčšiu aktivita  na jeseň- v septembri a októbri

- sledovať vodnú hladinu sa môže vyplatiť, nazhromaždené hejno vyskakujúcich rybiek indikuje prítomnosť loviacich rýb

O zubáčoch sa traduje, že je to ryba veľmi náchylná na nesprávne zaobchádzanie a že po vylovení tak, či tak zahynie. Je to pravda i nie je. Áno, zubáč je veľmi chúlostivá ryba, ktorá trpí zdĺhavým pobytom na suchu. Maximálne vydrží tak 2 minúty. Veľa zubáčov hynie aj vďaka hlboko zapichnutým dvoj či trojháčikom, tu je na mieste poznamenať vhodnosť včasného záseku a správnej montáže. Pre zubáča veľkoústeho je nebezpečný aj šok, keď ho vytiahneme z veľkej hĺbky, umiera však až keď sa jedná o hĺbky viac než 20 metrové. V literatúre sa píše, že pri vytiahnutí z hĺbky 8- 20 metrov mu stačí injekčnou striekačkou prepichnúť mechúr a vysať prebytočný vzduch. Ak má nejaký rybár s týmto skúsenosti z praxe budeme radi, ak sa podelí s ostatnými čitateľmi. Pri vytiahnutí z hĺbky 8 a menej metrov nebezpečie pri opatrnom zaobchádzaní nehrozí.

Pohlavné rozdiely nie sú u zubáčov markantné, samička zubáča sa odlišuje zaguľateným okrajom brucha. Zubáč veľkoústy pohlavne dospieva vo veku 3 – 5 rokov. Pri nerese svoje ikry kladie na korene stromov či do iných „úkrytov”. Niekedy sa v revíroch s nevhodným prostredím pre neres vkladajú tzv. zubáčie kríky na podporu rozmnožovania. Ikry do vyliahnutia usilovne stráži samec a „ovieva” ich plutvami- takto k nim privádza čerstvú vodu a čistí ich od nánosov. Na každého votrelca samec agresívne útočí. Pri poklese vody verne ostáva pri hniezde, zubáčom niekedy dokonca vidno vyčnievajúce chrbty a stávajú sa tak ľahkým cieľom pre pytliakov.