Úhor európsky

Úhor európsky

Latinský názov: Anguilla anguilla

Lovná miera (cm): 45

Doba hájenia: 1.9. – 30.11.

Úhor európsky je medzi našimi druhmi rýb úplný kráľ, zaujímavejšiu rybu si snáď ani nie je možné predstaviť. Pohodlne sa usaďte, prajeme príjemné čítanie!

Takže, jedná sa o pôvodný druh v našich vodách i keď sa počty úhorov o proti minulosti veľmi značne zredukovali. Ako napovedá jeho názov- úhor európsky- vyskytuje sa veľkej časti Európy, najmä na severe, no čím viac sa po mape posúvame na juh a na východ jeho výskyt sa zmenšuje. V našich vodách sú iba samice úhorov, pretože samce sa zdržujú v brakických vodách. Úhor európsky sa u nás vyskytuje v podstate iba tam, kde bol po dlhšiu dobu intenzívne vysadzovaný. Bežné úlovky sú v rozmedzí 50- 80 cm, no vyskytnú sa aj jedince okolo 1 m. Najväčšie ulovené úhory vôbec boli dlhé okolo 1,2- 1,5 m s hmotnosťou vyše 5 kg (rekordný kus vážil 6,599 kg). Treba si uvedomiť, že sa vždy stretávame iba s úlovkami samíc, kdežto nám vzdialené samce úhora dorastajú len do cca 50 cm.

Mnoho rybárov ani nevie, že každý úhor európsky prežíva život plný dobrodružstva, Ak sa mu aj nepodarí tiahnuť tisícky kilometrov do Sargasového mora, i tak zažije neobyčajnú premenu počas svojho vývinu. Jedna sa zhruba o nasledovné: Úhor európsky prechádza počas svojho života dvoma podobami. V larválnom štádiu (1. Štádium), ktoré trvá od vyliahnutia až po dosiahnutie kontinentálnych brehov, vyzerá skôr ako malá rybka, a hadovitý tvar tela nadobúda až tesne pred vstupom do brakických a sladkých vôd. Larva je bezfarebná, iba oko je čierne. Telo má tvar vŕbového listu. V dobe, keď sa začína meniť na sklovitého úhora, dosahuje dĺžku 8 cm a výšku 1 cm, avšak v priebehu tejto premeny sa skracuje až na 5 cm! Vývin úhora ostával dlhé roky neobjasnenou záhadou, ešte na konci 19. storočia považovali vedci prvé vývojové štádium za drobnú morskú rybku s názvom Leptocephalus breviostris za samostatný druh. 2. Štádium nastáva teda v sladkých vodách, telo úhora je vtedy dlhé, hadovitého tvaru. Chrbtová, análna a chvostová plutva splývajú do jedného celistvého plutvového lemu. Počas druhého „sladkovodného štádia” úhory záhadne menia farby, najmladšie majú sklovité zafarbenie, následne sa z nich stanú žltí úhory (majú tmavý, dohneda sfarbený chrbát, ktorý na bruchu prechádza do žltavej farby) a s nástupom pohlavnej dospelosti a migrácie na miesto rozmnožovania sa menia na strieborné úhory (celé telo zosvetlie a získava kovový lesk, brucho je strieborné). V tomto štádiu sa tiež výrazne zväčšia oči a začína sa uzatvárať tráviaci trakt.

Úhor európsky má ohromne premenlivú rýchlosť rastu, dvaja rovnako starí jedinci dokonca aj v rovnakých podmienkach môžu byť výrazne rozmerovo odlišní. Všeobecne platí, že úhor rastie „skôr do dĺžky ako do šírky”, 60 cm jedince môžu mať úplne bežne len okolo 0,5 kg. Aby úhor európsky dosiahol 80 cm, teda dĺžku, ktorú väčšina rybárov pokladá za slušnú, musí sa min. 5- 9 rokov úspešne vyhýbať (nešportovým) rybárom. Je to preto, lebo lovnú mieru dosiahne už v 3-4 roku a dĺžku 80 cm až medzi 8-12 rokom. Úhor sa zvyčajne dožíva 15- 20 rokov, no existuje výnimka a to vtedy, keď je mu bránené vydať sa na životnú púť do Sargasového mora (za rozmnožovaním), vtedy je úhor schopný prežiť neskutočne dlho. To dokazuje zaujímavý skutočný príbeh: bol raz jeden úhor menom Pepík, ktorého chovali v bazéniku v budove Českej poisťovne v Prahe, bol tam vypustený v roku 1912 ako štvorročný a uhynul vo veku 68 rokov!!! A aby toho nebolo málo jeho rozmery boli iba 66,5 cm a 0,58 kg. A aby toho stále nebolo málo- pred smrťou zmenil svoj vzhľad na strieborného úhora, no jeho telo už ďalej nevydržalo čakať a umrel. Je však dokonca známy ešte jeden prípad dokonca staršieho úhora európskeho, tým sa stal kus pomenovaný Putte chovaný vo Švédsku v akváriu, ktorý sa dožil 85 rokov!

Úhor európsky je veľmi prispôsobivá a vcelku nenáročná rybka. Prostredie, ktoré mu vyhovuje úplne najviac vyzerá asi takto: pomalšie prúdiace rieky či stojaté vody, bujná vegetácia, členité dno, hĺbka vody len okolo 1- 1,5 m, dostatok potravy a úkrytov. Vyslovene sa vyhýba chladným a horským vodám, no niekedy vytiahne tak vysoko po toku, že sa stáva takmer bezprostredným susedom pstruha. Čo sa týka potravy úhora- je mäsožravec, medzi jeho hlavnú potravu patria: hmyz, rybky, mušle, červíky a slimáky, no nie je veľmi vyberavý, nepohrdne ani mŕtvou korisťou alebo (ak mu to jeho veľkosť dovolí) hlodavcami. Počas neresu iných rýb si jedálničiek spestruje ich ikrami. Úhor európsky potravu zbiera pri dne a zakalená voda mu skôr vyhovuje ako prekáža. Úhor je veľmi obľúbenou športovou rybou, no z hľadiska svojej kvantity asi už dlho nebude schopný uspokojovať (stále rozrastajúcich sa) rybárov. Je to z časti aj preto, lebo koncom 20. storočia prešla úhoria populácia epidémiou nákazy cudzopasnou hlístou Anguillicola crarrusc- epidémia výraze zriedila ich počty. Faktom je, že za posledných 40 klesla početnosť úhorov celosvetovo o neskutočných 99% !!!

V nasledujúcich riadkoch sme zhrnuli do pár bodov rady, ktoré by Vám mali byť užitočne pri love úhorov:

- zvyčajne berie v noci, no v letnom období berie celkom dobre aj počas dňa

- úhora európskeho hľadáme skôr v zakalenej ako v čistej vode

- pomerne skoro pred príchodom zimy úhor mení svoje stanovisko a pripravuje sa na prezimovanie- zahrabaný v bahne (do bahna sa zavŕta aj keď mu hrozí nebezpečenstvo)

- v zime neprijíma potravu

- úhory najčastejšie lovíme na malé (plevelné) rybky alebo červy

- majú radi svoje stanovisko a obývajú ho pomerne stálo, ak nemusia tak ho nemenia

Ako sme uvádzali už v prvých riadkoch textu, úhor európsky je nesmierne zaujímavá ryba. V tejto časti sme stručne zhrnuli niektoré zaujímavé fakty (ak Vás niečo zaujme odporúčame si trochu pogoogliť, na webe je toho dosť a pomerne kvalitne spracované).

Zaujímavosti:

- úhor európsky ma pomerne malé žiabrové viečka, kvôli obmedzenému dýchaniu v bahne. Na druhej strane o to lepšie ma vyvinuté kožné dýchanie- dokáže opustiť vodu a existovať na súši aj niekoľko hodín. Väčšinou vychádza na breh počas vlhkej noci z dôvodu nedostatku potravy alebo migrácie. Vďaka tomuto faktu kolovalo a koluje o úhoroch množstvo báji, napr: že v noci opúšťajú vodu, aby sa mohli doplaziť na pole a kradnúť hrach. Zaujímavé sú prípady keď sa realizuje výlov úhorov, spravidla sa mnoho úhorov nevyloví pretože sú zahrabané v bahne. Potom sa stáva, že na druhý deň sa úhory plazia po vlhkom bahne a usídlia sa v rôznych riekach, žumpách, či väčších mlákach

- úhoria krv je vysoko jedovatá. Obsahuje toxín bielkovinovej povahy a už pol gramu dokázalo v laboratórnych podmienkach zabiť psa behom 4 minút. Účinky jedu pripomínajú jed vretenice. Pri teplote 60 °C sa toxín rozkladá a mäso úhora sa stáva konzumné, dokonca je potom vraj jedno z najchutnejších a vyhľadávanou pochúťkou.

- vedeli ste, že úhori sa vzhľadom nelíšia iba v závislosti od pohlavia? Je to tak, existuje dve rôzne formy úhora. Je to tzv. forma úzkohlavá a širokohlavá a medzi nimi existujú značné rozdiely, všetky trofejné úlovky ( na základe hmotnosti) patrili a patria k širokohlavej forme. Tieto rozdiely prakticky súvisia s príjmom potravy, širokohlavá forma je výrazne dravá, úzkohlavá markantne menej.

- Ochrana ohrozených úhorov európskych je dnes v Európskej únií (písané v roku 2011) významnou témou. Jedno z jej nariadení napr. stanovuje, že každý členský štát je ďalej povinný zaistiť, aby aspoň 40 % úhorov mohlo unikať na miesto párenia. Opatrenia na ochranu úhorov sme podnikli aj my v roku 2006 kedy bola zvýšená lovná miera a upravená doba hájenia. V tomto období Švédsko zase lov úhorov úplne zakázalo.

- z hospodárskeho a rybárskeho hľadiska sa jedná o veľmi cenený druh. V dávnejších dobách bol úhor európsky v Čechách spolu s lososom najdrahšou rybou. Jeho hospodársky význam výrazne vzrástol na konci 19. a obzvlášť na začiatku 20. storočia, kedy počty migrujúcich lososov začali klesať pod prijateľnú hranicu. Úhor sa cenil pre kvalitné mäso a pre kožu. Klesajúce počty úhorov stimulujú rast jeho ceny, a teda tiež jeho atraktivitu z pohľadu rybárov. Cena jedného kilogramu úhorieho plôdika bola v roku 2003 10 266 Kč, v roku 2005 už bola čiastka za rovnaké množstvo 27 300 Kč a stále narastá.

- Úhor európsky potravu vyhľadáva predovšetkým prostredníctvom čuchu, ktorý má skvele vyvinutý

- A čerešnička na záver zaujímavostí: úhora je po vylovení možné skľudniť aj do úplnej nehybnosti hladením po brušných partiách.

Spôsob rozmnožovania úhorov bol pre vedcov záhadou po celé storočia. Už dokonca Aristoteles na ju snažil objasniť! Domnieval sa, že sa malé úhory jednoducho rodia z bahna. Samozrejme, nerodia sa. Významným objavom, ktorý prispel k čiastočnému objasneniu bolo zistenie, že jednotlivé skupiny úhorov z rôznych oblastí sú na mieste trenia vzájomne oddelené a nedochádza k ich vzájomnému miešaniu. V dnešnej dobe, už je známe, že každý úhor sa pokúša dostať do Sargasového mora, čo môže trvať aj takmer 2 roky. V období nástupu trenia sa dĺžka úhora pohybuje priemerne okolo 100 cm (vek je min. 7 rokov), ale môže dosahovať aj väčšiu veľkosť v závislosti na životných podmienkach. Pohlavne zrelý úhor na neres migruje zo sladkej vody do mora. Behom migrácie sa úhor značne mení, prestáva prijímať potravu, mení sfarbenie, zväčšia sa oči a dochádza k uzatvoreniu análneho otvoru a u samíc sa vytvoria vaječníky. Počas cesty mnohé z nich zahynú, často príčinou ľudí a všetky úhory stratia značnú časť svojej hmotnosti. V Sargasovom mori sa úhory neresia vo veľkých hĺbkach, no nie je známe presne v akej hĺbke. Je to zrejme medzi 200- 500 m. Ikry sú drobné, asi 1 mm veľké, a voľne sa vznášajú vo vodnom stĺpci. Ich počet sa odhaduje na 400 000–700 000 na jednu samicu. Po tom, čo sa z ikier vyliahnu malé priesvitné larvy, dospelé jedince uhynú. Tieto larvy sú potom 2-3 roky unášané golfským prúdom a následne dochádza k morfologickej premene- larva sa premení na malého úhora tzv. úhorie monté. Behom tejto zložitej premeny neprijímajú žiadnu potravu a ich dĺžka a hmotnosť sa výrazne zníži! Tieto malé úhoríky- monté sa potom vo veľkých množstvách vylovujú a distribuujú do mnohých štátov, kde sú vysádzané.