Pleskáč vysoký

Pleskáč vysoký

Latinský názov: Abramis brama

Lovná miera (cm): 30

Doba hájenia: 15.3- 31.5.

Jedná sa o pôvodný druh na našom území, dnes je rozšírený takmer v celej Európe. Pleskáč vysoký dorastá do dĺžky 40- 50 cm, no najväčšie ulovené pleskáče dosahovali vyše 90 cm a hmotnosť okolo 7 kg. Rast pleskáča vo veľkej miere závisí na životných podmienkach, ideálne sú pre neho teplé rozľahlé vody s dostatkom potravy. V prípade, že sa pleskáč vysoký premnoží, môže začať vytvárať populácie zakrslých pleskáčikov, kedy ich dĺžka nepresiahne ani 30 centimetrov. Pleskáč vysoký sa môže dožiť slušného veku okolo 30 rokov, no to jedná sa o ojedinelé prípady, väčšinou sa dožije len zhruba polovicu. Jeho sfarbenie sa počas života mení, mladé kusy sú svetlejšej farby, postupom veku postupne tmavnú do typického šedožletého/ bronzového odtieňa.

Životné prostredie, ktoré pleskáčovi najviac vyhovuje označujeme ako pásmo pleskáča. Jedná sa o pomaly tečúce toky, jazerá, mŕtve ramená- vo všeobecnosti teplejšie vody. Pleskáč vyskoý má taktiež veľmi rád bahnité dno, kde si hľadá väčšinu potravy, kamennitému dnu sa doslova vyhýba. Mladé pleskáče žiju v hejnách (väčšinou aj s inými kaprovitými rybami) a zdržujú sa bližšie pri brehu ako väčšie kusy. Počas hľadania potravy sa neustále presúvajú, najčastejšie do plytšej vody. Na zimu sa pleskáč, tak ako väčšina rýb, sťahuje do hlbších vôd, kde prezimuje.

Keďže pleskáče ryjú v bahne, ich potravu tvorí všetko čo tam nájdu, jedná sa najmä o: slimáky, patentky, larvy pakomára a taktiež nepohŕdnu planktónom. Najbližších pár riadkov venujeme jeho lovu. Keďže pleskáč vysoký má veľmi dobre vyinuté čuchové orgány je často návnada a nástraha kľúčom k úspechu. Vnadiacu zmes pleskáč cíti už z veľkej diaľky a čo sa týka jej príchute, prax naznačuje, že sladké príchute sú učinnejšie. Ideálne je keď kŕmime pred samotným lovom a počas lovu len mierne prikrmujeme. Ako nástrahu si môžeme zvoliť takmer čokoľvek, no zvyčajne vyberáme červy (aj kostné), cesto, cestoviny, krúpy, lisované pečivo, či larvy hmyzu. Čo sa týka miesta lovu, to nie je až také smerodajné, vnadením je možné pleskáče prilákať. Vo všeobecnosti sa cez deň zdržujú v hlbších vodách, v noci vyrážajú do plytčín. Pri love pleskáčov používame jemné náčinie, lovíme na feeder, plávanú (spravidla pri dne) a na ťažko. Pleskáč vysoký berie jemne, pri love na plávanú na to prejavuje „ľahnutím” plaváka, pri love na ťažko nám spúšťa policajta. Loviť pleskáče je celkom sranda keď si privábite hejno, vtedy sa rozhodne žiaden rybár nenudí! Lovíme typicky od neskorej jary do skorej jesene. Najväčšia aktivita pleskáča je skoro ráno a večer, no počas letných horúčav neberie takmer vôbec. Pleskáč vysoký sa kvôli lovnej miere veľmi nepoužíva ako nástrahova rybka, no sumčiari si veľké pleskáče pochvaľujú. V prirodzenom cykle však pleskáče malé, či veľké tvoria výraznú časť jedálnička dravcov.

Pleskáč vysoký pohlavne dospieva vo veku 3-5 rokov. Samci dospievajú o čosi skôr a počas neresu ( i určitú dobu pred ním) majú výraznú treciu vyrážku. Doba neresu závisí od okolností, no spadá do intervalu apríl- jún. Samica ukladá ikry na vodné rastlinstvo v plytších vodách. Výter prebieha niekedy jednorazovo, no častejšie v 2-3 dávkach. Počas neresu sa pleskáče na plytčinách stávajú veľmi ľahkou korisťou vodných vtákov, či pytliakov. Pri ich nerese je veľmi zaujímavé, že ryby sa trú podľa určitej hierarchie- najväčší jedinci majú prednosť. Nie je nič nezvyčajné ak sa pleskáč vysoký trie bok po boku s iným druhom kaprovitej ryby, krížence s ploticami sú napr. celkom bežné. Samica pleskáča kladia 30 000- 300 000 ikier- obvykle okolo 100 000 a plôdik sa vyliahne už o pár dní.