Ostriež zelenkavý

Latinský názov: Perca fluviatilis

Lovná miera (cm): nemá

Doba hájenia: nemá

Ostriež zelenkavý je veľmi kontroverzne ponímaná ryba, jedny ho považujú za rybu plevelnú, pre iných je veľmi atraktívnou, bojovnou, ba i vyhľadávanou rybou. Ostriež je jedným z našich pôvodných druhov. Po svete je široko rozšírený, u nás v Európe sa nachádza takmer všade okrem niektorých škandinávskych krajín a krajín na juhu kontinentu. Zvyčajne úlovky ostrieža predstavujú kusy do 35 cm. Ostriež zelenkavý však môže dosiahnuť aj dĺžku okolo 55 cm a hmotnosť 3 kg. Rast ostriežov závisí predovšetkým na životnom prostredí, pri dostatku potravy rastú rýchlo, no pri jej deficite veľmi pomaly. Niekedy dokonca ani jedna rybka z hejna neprekročí dĺžku 20 cm. V našich podmienkach sa ostrieže zvyknú dožívať okolo 10 rokov, no extrémne dlhoveké ostrieže sa dožili aj 18- 20 rokov. S narastajúcim vekom prevažujú v populácii samice nad samcami. Čím je ostriež zelenkavý starší, tým je jeho telo výrazne vyššie.

Ostriež zelenkavý žije prakticky vo všetkých typoch vôd s výnimkou podhorských pstruhových potokov a vôd s veľmi nízkym obsahom kyslíka. Najlepšie sa mu darí v hlbších údolných nádržiach, či väčších riekach s členitými brehmi a dostatkom potravy (ostrieže z riek a z nádrží sa výzorom líšia- ostrieže „riečne” majú výrazne svetlejšie pruhy, jedince z nádrží ich môžu mať aj úplne čierne). Tam dorastá do najväčších rozmerov. No veľké ostrieže občas objavíme aj vo vodách, kde by sme ich vôbec nečakali. Jedná sa o situácie, kedy je vysadené len veľmi obmedzené množstvo (zvyčajne len niekoľko kusov) ostriežov a mnoho bielych rybiek. Ostrieže počas života takmer vôbec nemigrujú no počas dňa sú v pohybe, majú radi korene stromov a iné úkryty, kde sa skrývajú pred predátormi. Sú to ryby veľmi prispôsobivé prostrediu a dokonca znesú aj miernou salinitu (slanosť vody).

Ostriež zelenkavý žije v hejnách, utvorených z jedincov podobného veku a veľkosti. Hejna sú pomerne početné, niekedy majú i pár stoviek kusov. Vekom ostriežov sa hejná zmenšujú a z veľkých jedincov sa stávajú „prefíkaní samotári”. Ich potravu tvorí celá škála živočíšnych organizmov od ráčikov, cez slimáky až po ikry. Medzi najpoužívanejšie nástrahy radíme červy, malé rybky a ich imitácie. Je veľmi dravou a nenásytnou rybou. Pri dostatku potravy sa stáva, že ostriež prenasleduje rybku, zatiaľ čo mu ešte jedná trčí z úst. U ostriežov sa bežne vyskytuje kanibalizmus.

Uvádzame pár typov, ktoré by vám mohli pomôcť pri love ostriežov:

- Je možné ich loviť všetkými známymi technikami lovu, no najčastejšie ich cielene chytáme na prívlač

- Na jar ostrieže hľadáme v plytkých vodách, s príchodom zimy sa sťahujú do hlbín

- Ich výskyt najlepšie určíme tak, že budeme hľadať húfy malých rybiek, ostrieže zrejme nebudú ďaleko. Samozrejme vyskytujú sa aj blízkosti rôznych úkrytov ( tie vyhľadávajú najmä veľké jedince).

- V podstate berú po celý rok, no nádej na úspech je najväčšia v júny po nerese a všeobecne počas letných mesiacov až do príchodu prvých mrazov

- V lete ostriež berie najlepšie ráno a neskoro večer, na jeseň počas celého dňa (ostrieže chytené okolo šiestej až ôsmej hodiny rannej mali žalúdky prázdne, naproti tomu ostrieže chytené na obed už boli nažraté)

- O nástrahách sme už písali vyššie, no spomenieme, že mnoho rybárov si ako nástrahu na ostrieža pochvaľuje práve menšieho ostrieža

- Na jeseň sa oplatí loviť pod brehmi s veľmi jemným náčiním a malými nástrahami

- Ostrieža treba zdolávať opatrne pretože má veľmi jemné pysky

- Je to ryba plachá a prefíkaná- to platí u väčších jedincov, malého ostrieža ulovíme aj na prázdny háčik

S uloveným ostriežom treba zachádzať šetrne, často sa stáva že nástrahu ma až hlboko v žalúdku. Vtedy treba buď odstrihnúť nádvezec alebo použiť peán. Háčik treba vyberať opatrne lebo pri poranení žiabrových oblúkov ostriež pravdepodobne zahynie. U ostriežov je niekedy problém ich uchopiť, aby sa nemrskali a neublížili nám či sebe samým. Odporúča sa chytiť ich zo spodnú časť tlamy, potom sa ryba uvoľní a pokojne visí. Dôvod prečo má ostriež zelenkavý nástrahu až tak hlboko v sebe je ten, že má pomerne slabé čeľuste a silno vyvinutý polykací reflex, a tak uchopenú potravu ihneď posunie do žalúdka.

Za spomienku ešte stojí jeho vynikajúci zrak, ktorý ostriež používa ako hlavný zdroj informácií o koristi a vonkajšom svete. Na Slovensku sa ročne uloví okolo 60 ton ostriežov. Pohlavnú dospelosť u nás ostriež zelenkavý dosahuje medzi 3-5 rokom života, samice pohlavne dospejú väčšinou až o rok neskôr. Neres prebieha od začiatku apríla až do júna pri teplote 8-12 °C. Samička kladie ikry veľmi zaujímavým spôsobom- na vodné rastliny, či kamene namotá ikry v podobe jedného dlhého svetlého pásu. Po nakladení ich ešte pár hodín stráži. Ikry sú zvyčajne v hĺbke okolo 1 m a tieto „ikrové pásy” je možné vidieť voľným okom. Počet ikier je rôzny, (závisí predovšetkým na veľkosti ikernačky) pohybuje sa medzi 1000- 150 000. Plôdik sa vyliahne o 2-3 týždne. Samčeky ostrieža sa odlišujú od samičiek sfarbením, je pomerne dosť výraznejšie.