Jeseter malý

Jeseter malý

Latinský názov: Acipenser ruthenus

Lovná miera (cm): 45

Doba hájenia: 15.3 – 31.5.

Jeseter malý je skutočne pozoruhodná ryba preto jej venujeme aj o čosi vyčerpávajúcejší článok ako ostatným „nudnejším” druhom rýb. Jeseter malý je jedným z viacerých druhov jesetera, no v podstate jediným, ktorý sa vyskytuje na našom území. Čo sa týka jeho historického pôvodu, patrí medzi naše pôvodné druhy- vyskytoval sa a stále sa vyskytuje na Dunaji. V minulosti bol výskyt jesetera malého o mnoho hojnejší, no dnes je jeho úlovok pomerne vzácny, u iných druhov jesetera to platí dvojnásobne. U veľkých druhov jesetera sa ich počty značne redukujú už od stredoveku! Jeho geografické rozšírenie je v dnešnej dobe najmä v úmoriach Čierneho, Kaspického, Azovského a Baltského mora ako aj na toku Dunaja.

Jeseter malý bežne dorastá do dĺžky okolo 50- 60 cm a hmotnosti okolo 1- 1,5 kg, avšak rekordné úlovky tieto mieri ďaleko presahujú. Najväčšie ulovené jesetery malé (celosvetovo) sú dlhé viac než 120 cm a ich hmotnosť sa blíži k 20tim kilogramom. Na Slovensku sa dajú uloviť maximálne cca 4 kilové jedince. Tempo rastu jesetera malého je pozoruhodné, v prvom roku rastie extrémne rýchlo a potom sa tempo výrazne spomalí. Uvádzame tzv. rastovú tabuľku. Jedná sa o výskum rastu jeseterov realizovaného na Dunaji v roku 1988 na 56tich exemplároch.

Vek (roky) 1 2 3 4 5 6 7 8
Celková dĺžka (mm) 252 319 365 396 430 462 499 530

Jeseter malý sa zvyčajne dožíva okolo 15 rokov, najstarší známy jedinec mal 27 rokov (v Rusku).

Ideálne prostredie pre jesetera predstavujú väčšie nížinné rieky- Dunaj je teda pre neho v tomto smere ideálny. Tento jeseter sa zväčša drží pri dne, no pohybuje sa v závislosti od dostupnosti potravy, teda loviť jesetera pri prekážkach môže byť účinný spôsob. Môžeme tvrdiť, že ak jeseter malý nie je donútený opustiť svoje miesto pri dne v zásade sa zdržuje iba tam. Potravu prijíma (pokiaľ je to možné) z dna a to tak, že to dna rýpe svojím kostnatým rypákom a niekedy si takto vydolovanú potravu elegantne zametie chvostom rovno do úst. Jeho jedálny lístok tvorí predovšetkým to, čo môže nájsť na dne, zvyčajne sa jedná o : slimáky, menšie mušle, larvy hmyzu, červíky a občas aj rybky. Kvôli svojej vzácnosti a bojovnosti je jeseter malý považovaný za vyhľadávanú športovú rybu. Pri zdolávaní často krát vyskakuje nad hladinu a ukazuje nám svoje prehistorické telo.

Naša stránka, ako je zjavné z nadpisu, podporuje športový rybolov, a teda aj púšťanie ulovených rýb späť do vody. Nie vždy je to úplne na mieste (napr. pri premnožení sumčeka amerického, či ostriežov…) no u jesetera malého to na mieste rozhodne je! Tí z Vás, ktorý už jesetera chytili vedia aké je náročné túto rybu odkvačiť ( tí, ktorí zatiaľ to šťastie nemali si to určite dokážu predstaviť). Je preto veľmi vhodné používať podložku alebo sa ho pokúsiť odkvačiť vode resp. odstrihnúť nádvezec. Teraz na spestrenie čítania uvádzame zopár zaujímavostí:

- jeseter malý má šupiny iba na niektorých častiach tela

- pri zbieraní potravy sa otáča bruchom nahor

- v prípade, že sa jeseter malý kríži s vyzou, ich potomok sa nazýva bester a ikry z tohto druhu sú tzv. zlatý kaviár (je to delikatesa)

- z pôvodných druhov jesetera, ktoré sa pohybovali na našom území, ostal jeseter malý už ako posledný a zároveň ako najmenší

- spomedzi tunajších druhov rýb jeho telo nesie najviac „primitívnych znakov” skrátka vyzerá akoby zaspal pár evolučných štádií a v tom je jeho krása

- celkovo existuje 24 druhov jesetera, z nich väčšina žije v mori alebo v brakických vodách a neresí sa v riekach

Na Slovensku je prirodzené rozmnožovanie jesetera malého veľmi nevýrazné, takmer až nulové. No pre úplnosť informácií venujeme pár riadkov samotnému neresu jesetera malého a informáciám s tým súvisiacich. Pohlavne skôr dospievajú samce- medzi 3-5 rokom, samičky medzi 4-7. Pred výterom sa jesetery zhlukujú do početných skupín (často aj niekoľko stoviek) a tiahnu proti prúdu. Veľká jarná voda (neresia sa máji- júny) im v tomto ohľade hrá do kariet a niekedy teda prenikajú až extrémne vysoko. Samičky ikry ukladajú na štrkové dno. Výteru sa zúčastňujú samičky a iba mladšie samce, no aj u samičiek s pribúdajúcim vekom klesá frekvencie neresu- časom je to len 1 krát za 3 roky. Počet ikier je zvyčajne pohybuje okolo 15 000- 45 000, no ojedinele aj okolo 100 000- u starších samíc počet postupne klesá. Po 4-5tich dňoch sa poter vyliahne a potom sa vydáva na cestu v Čiernemu moru, ktorú však nedosiahne a časom sa vráti späť. Táto forma migrácie je nazývaná imitovanou migráciou. Pochádza to z bývalého morského spôsobu života jesetera.